Piesne z KS: 378, 101                                                        Od Boha je dlhá cesta putovania.                   Daniel Jurčo 27.5.2009

Čítanie:  2M 13.1-16                                                            2M 13.17-22                                                                         Mojžiš lX.

Úvod

- Ustanovenie pamiatky Veľkej Noci – východu z Egypta, V1-10.

- Oddeliť všetko prvorodené Hospodinovi, V12-16.

- Od Boha je dlhá cesta putovania, V17-20.

- Božie vedenie cez deň cez noc – On je vpredu, V21-22

A: Rozdelenie textu

1. Posvätenie prvorodeného, V1-16

2. Začiatok putovania, V17-22

V17: Nie cez Filištínsku zem.

V18: Hospodin viedol ľud z Egypta do svojej školy. Izrael sa mal učiť dvom predmetom: dôvere a poslušnosti.

B: Zasvätenie prvorodených, V1-16

Pri východe z Egypta boli zachovaní izraelskí prvorodení, zatiaľ čo prvorodené egyptské bolo zahubené. Bola to Božia ochrana, tzn. izraelci sú Božím vlastníctvom. Aj neskôr má byť všetko prvorodené oddelené pre Boha. Dobytok, ktorý sa  má obetovať, ten má byť bez vady a čistý. Nebolo možné obetovať osla, ten mal byť nahradený iným zvieraťom. Tento príkaz sa týkal len zvierat samcov a synov izraelských. Pri tomto posväcovaní prvorodených sa mal pripomínať východ z Egypta, keď Hospodin vyviedol Izrael mocnou, silnou rukou.

Keď Izrael mal obsadiť zasľúbenú zem, hrozilo nebezpečie, že sa ľud zabýva a že zabudne na Boží zásah, že bol vytrhnutý zo smrti a bol zachovaný pri živote. Zasväcovanie prvorodeného bolo prejavom viery, že Hospodin dáva a zachováva život. Izraelci mali za úlohu si vždy pripomínať Božie skutky. V židovstve boli modlitebné remienky a púzdro s úryvkami Zákona, ktoré pripomínali Božie skutky, tzv. fylakteria. Pohania, egypťania mali svoje amulety, tetovania ako svoje pohanské symboly.

C: Cesta Izraelcov z Egypta, V17-22

Izraelci z Egypta nešli priamou cestou cez Filištínsku krajinu, ani krížom cez Sinajský polostrov. Tieto cesty boli pod egyptskou kontrolou, kde by izraelci narazili. Aj keď nám V18 hovorí o tom, že Boží ľud ide vo vojenskej formácii, Boží ľud je ustrašený, podlieha malomyseľnosti. Hospodin sám vedie svoj ľud, určuje mu cestu, tým chráni svoj ľud!

V19: napriek ponáhľaniu sa z Egypta, Izrael nezabudol na kosti Jozefove, berie ich zo sebou. Aby ich uložili v zemi, ktorú im dá Hospodin. Táto správa o Jozefových kostiach hovorí o tom, že Izrael drží nielen líniu otcov, ale i to, že v Egypte nemá nič ostať!

V20-22: Hospodin ukazuje Izraelu cestu cez ohnivý stĺp v noci, cez mrak počas dňa. Národ izraelský sa vydáva na cestu! Mojžiš má ped sebou Božiu prítomnosť v stĺpe, ktorý označoval a osvetľoval cestu. Jedine Božia prítomnosť označuje a osvetľuje cestu.

D: Aplikácie – myšlienky na premýšľanie.

1 O ceste zo Sukkotu do Etamu, 2M 13.20 a 42 pochodov za 40 rokov, 4M 33.

- Komentár Keil and Delitsch hovorí o ceste Izraela zo Sukkótu do Étamu, kde sa rozložili na kraji púšte.  V 4M 33 je zoznam 42 pochodov synov Izraelových za 40 rokov. Mojžiš to spísal. Najprv išli z Ramsesa, 4M 33.3, 2M 12.37.

Na druhý deň po Veľkj Noci vyšli pred očami egypťanov z Ramsesa do Sukkota, zo Sukkota do Ětamu, 4M33.5-6.

Bolo by to dobré neskôr sledovať mapu putovania Božieho ľudu púšťou počas tých 42 pochodov za 40 rokov.

Aj my máme svoje pochody v rôznom období života. Niekde ideme dlho, niekde zastaneme!

- Trvalo to 40 rokov tých 42 pochodov, 4M 33. Ak niekto pozrie na mapu oblasti medzi Egyptom a Izraelom, vzniká otázka, prečo to trvalo 40 rokov, keď to bolo len 400 km, prečo len 10 km za jeden rok? Zdá sa to neuveriteľne pomalé, aj keď ľudia išli pešo. Odpoveďou na 40 rokov putovania divočinou púšte preto, lebo zasľúbená zem nepatrila generácii, ktorá vyšla z Egypta, lebo rebelovala proti Hospodinovi. Pre týchto rebelov sa púšť stala ich destináciou!

4M 13-14 opisuje, ako sa  Izraeliti priblížili do zasľúbenej zeme z juhu cez Negev púšť, 4M 13.17. Dvanásť vyzvedačov malo preskúmať zem. Len Jozue a Kálef boli odvážni, ostatných 10 vyzvedačov pustilo zlú správu. To spôsobilo, že ľudia zmalomyseľneli. Chceli sa vrátiť do otroctva Egypta, 4M 14.3. Vodcovia chceli povzbudiť ľud, ale ten nepočúval, 4M 14.5-6, 10.

2. Keď Pán povie – poď! Tzn. pohni sa za Bohom!

Je dôležité rozpoznať, kedy Boh hovorí, aby si niečo vykonal, aby si ostal, aby si sa pohol! Poznávajme Božiu vôľu, čo On chce od nás! Ak chceš naozaj vedieť Božiu vôľu, musíš sa pohnúť z miesta a ísť dopredu, nechať všetko za sebou.

Poďme na beh o závod, vydajme sa na cestu, Žid 12.1, vzpriamte zomdlené kolená, Žid 12.12.

Je to viera, ktorá dáva veriaceho do pohybu. Keď Pán povie – poď a človek ide v poslušnosti k Nemu, Božiemu slovo a cirkvi, vtedy Pán odkrýva aj smer cesty! Pamätajme na to, že nie vždy Pán Boh nám dá jasný a presný smer cesty. Niekedy Pán povie: naštartuj. Typickým príkladom je Abrahám, jeho cesta viery bola v tom, že nevedel, kam ide.

Abrahám odišiel z Ur Chaldejov, ale ešte nedorazil do cieľa, trvalo to dlho, stále žil pútnickym spôsobom života.

- Izrael sa vydáva z Egypta na putovanie. Zápisy z 5M 8 hovoria o tom, ako Boh viedol svoj ľud. Pamätaj na všetky cesty, ktorými ťa viedol Hospodin, 5M 8.2. Aj ťa ponížil, aby ťa skúsil, aby sa zvedelo, čo je v tvojom srdci, .5M 8.8.

- Pán Boh má pre každého veriaceho pripravenú cestu. Chce od nás, aby sme rozumeli Jeho vôli. Prichádza nové obdobie do života. Zabudni na putá otroctva, teraz je čas zmeny kurzu. Pán Boh nám chce dať nové smerovanie do života. Ale dajme pozor! Väčšinou je to tak, že sa na scéne zjavuje satan, ktorý spochybňuje Božie pravdy. Človek nejde na Božiu cestu, lebo začne stavať svoju novú identitu bez Boha! Príde mnoho pokušení, ktoré človeka zvábia od Boha do sveta.  Aj keď Egypt znamenal otroctvo, bol pohodlnejší ako púšť, bolo kde spať a čo jesť. Izrael opustil Egypt, pred ním ide sám Boh v ohnivom stĺpe cez noc a v mraku cez deň! Máme dnes výzvu pre seba: kam sa pohnúť? Kam sa vydať na cestu? Tam, kde to chce sám Boh! Majme odvahu pýtať sa Pána na Jeho cestu pre seba osobne!

3. Dlhá cesta domov, V17-22

- Pán Boh buduje svoju cestu, má svoju mapu, ktorú nám vytiahne ukázať. Podľa tejto mapy chce ísť pred nami. Božia cesta je aj dlhou cestou, je to dlhá vzdialenosť. Po 430 rokoch vyšiel Izrael so 600 tisíc mužmi, nepočítajúc ženy a deti. Izrael sa zväčšil za 430 rokov zo 70 mužov na 600 tisíc. Bol v otroctve Egypta, Pán ho vyslobodil, keď predým dal 10 pliag – rán na Egypt, aj keď faraonovo srdce bolo tvrdé, lebo nechcel prepustiť ľud. Ale po 10. rane na Egypt ich faraon prepúšťa. Pán dáva inštrukcie na slávenie Veľkej noci, paschy, čo sa bude opakovať každý rok.

- Podľa našeho čítaného textu V17-22 vidíme Božie jednanie s Izraelom.

a) Pán Boh vie, že dlhá cesta je najlepšia! Pán vyvádza Izrael mocnou, silnou rukou z Egypta. Tým Boh ukazuje svoju moc, On je všemocný. Pán je veľký, mocný v sile, Ž 147.5, On je Boh, nikto nie je ako On, Iz 46.9-10. Pán Boh vie, že najlepšou cestou je dlhá cesta putovania. Pán Boh vie všetko, On je mocný, On všetko môže. Pán si prial úspech a slobodu Izraelcov, podľa Jeho spôsobu, nie podľa chápania našeho ľudského úspechu a slobody. Je tu len jeden dôvod, že ich berie na tak dlhú cestu, lebo je to Božia cesta! Pán Boh ich nechcel nechať a poslať späť do Egypta, lebo tu sú trápenia a ťažkosti. Tento svet je pre veriaceho zdroj trápenia a pokušení. Je to len Božia múdrosť a Jeho prozreteľnosť, prečo Boh vedie svoj ľud do 40 ročného putovania púšťou okľukou. Pán Boh vie, človek nerozumie a repce, ale Pán Boh rozumie lepšie, má nadhľad, človek sa drží pri zemi.

- Skratky sú možno lepšie, ale len do času. Kresťan musí počítať, že skratky mu nezaručujú rýchlu cestu.

Pán Ježiš Kristus vyučoval, že On je cesta, pravda a život, J 14.6. Mnohí sa dnes domnievajú, že do zasľúbenej zeme, neba sa dá dostať kratšie tak, že si počas života na zemi môžu žiť bez Boha a že len krátko pred smrťou sa vrátia skratkou k Bohu, ktorý ich omilostí. Pán Ježiš Kristus povedal, že On je dverami oviec, J 10.1n. Tzn. človek musí ísť s Ním v živote. Jedine cez Neho je možné ísť do neba.

b) Pán Boh pôjde pred nami, On nás vedie. Pán vedie svoj ľud cez deň oblakovým stĺpom, cez noc ohnivým stĺpom. Cez deň cez noc berie Boh na seba vedenie! Božie vedenie zaobstará všetko, On je svetlo vo tme, On je nádej. Dodnes Boží ľud, cirkev zakúša Božie požehnanie pri Jeho vedení. Máme Božie slovo, ktoré nás vedie, Ducha Svätého, ktorý nás potešuje. Ž 107.19-20 keď kričal na Hospodina v súžení, zachránil ho. Znovu a znovu poslal svoje slovo a uzdravoval a vyslobodzoval. Ž 119.103-105 akú sladké sú tvoje reči, z Božích rozkazov nadobúdam rozum.

Jk 1.21 prijmite vsiate slovo, ktoré môže spasiť vaše duše.

4. Pripomeňme si a pamätajme: bol to Pán Boh, ktorý zachraňoval svoj ľud, potešoval ho, porazil nepriateľa, splnil všetky svoje zasľúbenia. Z dnešného slova zaznieva pre Boží ľud výzva: nezabudni a pamätaj!

a) Pamätajme na tento deň, 2M 13.3! Dnes mám príležitosť sa rozpomenúť:

- na čas a miesto, kde ma Pán zachránil, keď mi dal spasenie v Pánovi Ježišovi Kristovi!

- na to, že som kedysi dal sľuby: Pánu Bohu, že budem o Ňom svedčiť, žiť svätý život, odpovedať na Jeho volanie.

                                                         Vernosti svojej manželke/ manželovi, že ju/ ho neopustím, že sa nerozvediem!

                                                          Druhým ľuďom, modliť sa za nich a pomáhať im.

- Pamätajme na svojich bratov a sestry, ktorí sú v rôznom rozpoložení, núdzi, biede, prenasledovaní: pomôž, modli sa!

- Pamätajme na Božie pravdy svätých Písem. Pamätaj na to, ako si prijal, počul a ostríhaj, čiň pokánie, Zjav 3.3.

- Pamätajme na svojich rodičov, ktorí už zostarli. Vy deti poslúchajte rodičov, Ef. 6.1.

Neodvrhni ma v čase staroby, neopusti ma, keď zhynie moja sila, Ž 71.95.

b) Pamätajme na staré chodníky, Jer 6.16: postojte na cestách, vidzte a pýtajte sa po chodníkoch veku, kde ktorá cesta je tá cesta dobra a choďte po nej! Otázka: čo sú to tie staré stezky a chodníky?

- To sú staré piesne z čierneho spevníka, ktoré majú veľkä cenu! Napr. č. 221 Pán Boh je láska ...

- To je stará zaprášená Biblia, otvorme ju, zamilujme si ju, nech sa stane každodenným chlebom!

- To je starodávne cesta kresťanstva, čisté nasledovanie Pána Ježiša Krista. Mnohí si myslia, že kresťanstvo už padlo.

- To je tá stará cirkev, ktorá je mnohým už minulosťou, lebo sa spreneverila v dejinách, už je bez Ducha, už sú tam len prednášky a žiadne živé slovo! Ale: Božia cirkev je ešte stále tu a žije. Lebo patrí Pánovi Ježišovi a On ju buduje!

- To sú tie staré dogmy a pravdy: jedine krv Božieho Baránka nás očistí. Jedine posväcovaním uvidíme Pána. Veríme v skorý druhý príchod Pána Ježiša Krista.  Veríme v Božiu inšpiráciu Svätých Písem! Veríme, že existuje nebo a peklo!

c)  Pamätajme na Pána, veľkého a strašného, Neh 4.14. Pamätajme na Neho vždy a všade, dajme Mu svoje obdarovanie a poklady. Dajme Pánovi svoje myšlienky! Pracujme pre Neho! Pamätajme na Jeho Božie prikázania.

5. Božie veci sa nám môžu stratiť.

My ľudia sme takí, že Božie veci odsunieme často na stranu či do kúta. Potom ich z času na čas vytiahneme na svetlo. Božie veci sa nám môžu stratiť, nielen nám, ale aj našim deťom. Sme zábudlivým pokolením. Všeličo pokazíme. Z mnohých svätých vecí urobíme len obrad a prázdnu formu. Pán Boh o tomto všetko vie. On predvída naše stavy. Preto Pán Boh nariaďuje opatrenia, povie Izraelu: nech ti je znamením na tvojej ruke a znakom medzi tvojimi očami. Keď sa ťa raz syn opýta, čo to znamená, ty povieš: mocnou rukou nás vyviedol Hospodin z Egypta! Je tu ustanovenie sviatku Veľkej Noci. Znakom spsenia bolo zabitie veľkonočného baránka. Baránok nemá byť hocijaký, ale bezchybný. Všetko má pred Pánom Bohom svoj význam a dôležitosť.

Pán Boh má svoju cestu. On nevedie svoj ľud priamo cez Filištínsku zem. Bola to Božia škola. Pre nás to má tiež svoje dôvody. Cirkev je tiež pod Božím vedením, pod vedením Ducha Svätého. Ide o to, aby sme vyšli z Egypta s Pánom Ježišom, Božím Baránkom, ktorého krv nás očisťuje od hriechov. Ide o to, aby sme udržali vieru pre ďaľšiu generáciu.

Mnohí zabúdajú na to, že majú duchovnú zodpovednosť za svoje deti. Mnohí dávajú preč svoje ruky od toho. Povedia, nech sa ony sami rozhodnú. A to je veľké klamstvo satanovo. Už my rodičia máme donášať svoje deti do cirkvi, spolu so všetkými generáciami budovať spoločenstvo a vieru! Nielen svoju vieru ale aj pre svoje deti!