Piesne z kS: 511, 115, 475, 478                       Môj zbor a moje miesto v ňom.                       Daniel Jurčo 19.4.2009

Čítanie: Ján 20.19-29                                         Filip 3.17-21                                         Vstup do zboru, slovo deťom, skup. Radosť

Úvod

Dnes je 1. nedeľa po Veľkej noci, Quasimodogeniti (Buďte ako práve narodené deti. 1. list Petrov 2,2)

Požehnaný Bôh a Otec nášho Pána Ježiša Krista, ktorý nás podľa svojho mnohého milosrdenstva znova splodil cieľom živej nádeje vzkriesením Ježiša Krista z mŕtvych, 1 Pt 1.3

V našom čítanom texte pred modlitbou Ján 20.19-29 Pán Ježiš Kristus prichádza s dôkazmi svojej lásky, moci.

Pán Ježiš Kristus dáva svojim učeníkom nové skutočnosti. Prichádza nadprirodzeným spôosobom. Pri Tomášovi dovoľuje dotyk, ktorý pri Márii Magdaléne nedovolil. Dnes doobedu čakáme na Božiu milosť skrze Božie Slovo.

Zjavila sa milosť Pána Ježiša Krista pre nové dni učeníkov, tak isto aj pre nás.

Čo ďalej s novými členmi?

Končí všetko prijatím do cirkvi? Je to úžasný proces profilácie, keď niekto spozná Božiu vôľu, že jeho miesto je v tele Kristovom. Je ti úžasné vidieť vernosť mnohých, ktorí sú rokyv cirkvi! Je veľké požehnanie našeho zboru, že za 10 rokov s dnešnými tromi máme líniu 125 prijatých, aj keď sú v tom zbory Hermanovce a Vranov, ktorí už odišli.

Dnešné slovo je orientované nielen pre nových, ale aj pre starých členov CB.

Prežívame napätie z dnešnej cirkvi, svojho zboru. Ide o hľadanie mojeho miesta, zaradiť sa do cirkvi.

Máme stále otázky, ktoré si kladie každá generácia v cirkvi, aj tá nastupujúca.

Ide o to, aby sme porporovali rozširovanie cirkvi? Sme pripravení postarať sa o každého, kto sa prihlási a vstúpi do TK? Keď som začlenený v TK, tým som pod Božou ochranou, pod Pánovým dohľadom.

Ide o to, aby sme vyznávali rovnaké odnoty. Bojíme sa roztrieštenosti. Lebo sú ľudia, ktorých neprerobíme, sú ľudia, ktorí sú pichliačmi dlhé roky. Je otázka mnohých: prečo sa mi roky nikto nevenuje? Sme mnohí totiž zahľadení do seba, zranení i zakomplexovaní. Vytrvale si vyžadujeme pozornosť.

My všetci členovia cirkvi máme právo i povinnosť vzájomne sa o seba starať formou vzájomne pomoci, odovzdávaním si životných skúseností v rodiních aj v zbore. Je našou povinnosťou správať sa podľa zásad Božieho Slva, žiť tak, aby sme boli dobrým príkladom ľudďom naokolo.

A: Príklad apoštola Pavla, Filip 3.17-21

V živote je rozhodujúce, podľa akých vzorov sa orientujeme. Existujú dobré ale i zlé životné vzory.  Pod vplyvom dobrých príkladov sa z mnohých ľudí stali osobnosťami. Pod vplyvom zlých príkladov sa mnohí dostali na zlé cesty.

Pán Ježiš Kristus nás učí a dáva vzor seba, vzor lásky: Pán Ježiš Kristus povie: učte sa odo mňa, Mt 11.29, lebo som tichý a krotký. Pán Ježiš Kristus o svojom nebeskom Otcovi povie, že On dáva slnko i dážď všetkým bez rozdielu.

Takže mám milovať aj priateľov aj nepriateľov. Máme byť ako náš Nebeský Otec dokonalý.

Z našeho textu vidíme, čo apoštol Pavol hovorí, ako seba odporúča ako vzor. Sme prekvapení z toho. Nepochybujeme o vysokej úrovni apoštola, jeho života, ale máme problém, či sa predsa príliš nesústreďuje na seba samého.

Apoštolovi Pavlovi nejde o egocentrické vyzdvihovanie seba. Pavol si je vedomý toho, že ľudia nielen počúvajú jeho kázne, ale si všímajú aj jeho život. Preto tvrdo usiluje o súlad života so slovami.

Apoštol hovorí presbyterom – starším Efezského zboru, že nežiadal striebro či zlato od nikoho. Sám som si zarobil svojimi rukami. Pavol tým hovorí, napodobujte ma tak, ako ja Krista!

Vzor Pána Ježiša Krista je normatívny vzor. Je dôležité a užitočné všímať si Kristových nasledovníkov, ako oni stvárňovali vzor Pána Ježiša Krista. Pavol apoštol povie, že vo svete je záplava vzorov, bohov, ktorí si žiadajú pozornosť. V tomto svete existuje veľa víťazstiev zla, ale existuje aj mnoho víťazstiev dobra!

V TK – cirkvi existuje pestrosť množstva prejavov. Ak by bola uniformita len podľa jedného človeka, bolo by to nudné.

Apoštol Pavol vie o ľuďoch, ktorí páchajú hanebnosti. Pavol vie o škaredých slovách, o hriešnom konaní a správaní ľudí, ktorí sa nehanbia za zlé, dokonca sa tým vychvaľujú. Apoštol plače, narieka nad pádmi kresťanov. Vidí, kam sa rútia tzv. kresťania. Okolo nás sú bezbožnici, ktorým sa darí. Nie sú to ľudia bez poznania o Bohu, to sú ľudia, ktorí vedia veľa o Bohu, ale žijú vedome bez Boha, žijú podľa svojich a nie podľa Božích normatívov, biblických zásad.

Sú ľudia, ktorých záujem je len život na tejto zemi. Apoštol orientuje veriacich na smer - večnosť! Povie, naša otčina, vlasť je v nebi. Odkiaľ čakáme Pána! Sme tu teda na zemi, máme žiť požehnaný život. Ale nie sme tu sami na zemi. Pán nás formuje a pretvára, tým chce aby sme boli svedectvom o Ňom druhým ľuďom na ich záchranu pre večnosť!

Príklad Spasiteľa a Pána Ježiša Krista

Pán Ježiš Kristus dával učeníkom radosť, pokoj, kľúče od BK, svoju slávu. Dal svoj vlastný život, jeho láska sa rozdávala. Pán Ježiš Kristus dozeral na svojcih učeníkov, vypočul si správy tých, ktorí sa vrátili z vyslania, Mk 6.30, Lk 10.17. Pritom im Pán Ježiš Kristus vysvetľoval, komentoval. Zásada dohľadu Pána Ježiša Krista pomáha učeníkom pre ich profilovanie, formovane. Pán Ježiš Kristus očakával ovocie od svojich učeníkov, J 15.16. Pán Ježiš Kristus potrebuje učeníkov, ktorí prinášajú ovocie, ktorí sa starajú o tento svet. Pán Ježiš Kristus volá svojich učeníkov do práce, do žatvy, Mt 9.37-38. Pán Ježiš Kristus ukázal cestu kríža na sebe, rozdával sa, bol poslušný Otcovi v nebi.

My sa učíme od Pána Ježiša Krista, tým Ho nasledujeme. Pán Ježiš Kristus povolal ľudí ku sebe do služby, venoval sa im a vychovával ich tri roky. Naša úloha je v tom, aby sme viedli druhých, mali vlastnú skupinku.

Pán Ježiš Kristus bol s 12 apoštolmi tri roky, bol s nimi. My sa máme otvoriť ľuďom, svoje rodiny, viesť cez ne ku Kristovi. Naša úloha je vzdelávať nových. Keď skupinka dosiahne určitú úroveň, treba ju zavrieť, rozdeliť a založiť novú. To však nie je vždy jednoduché.

B: Kto je v cirkvi?

Veľká cirkev usiluje o to, aby sa nestala anonymná. Preto sú zbory, farnosti, ktoré usilujú o skupinkvý model práce, Iebo skupinky pomáhajú nielen mladým sa zaradiť, ale aj nestratiť sa v dave veriacich bez mena.

Ide o to, aby sme boli zaradení v cirvi, našli v nej svoje miesto. CB je moja rodina, B. rodina, kde je môj domov.

Je to čudné až smiešne, ako ľuda nadávajú na cirkev, aj keď do nej patria, tým nadávajú na seba!

- Cirkev je miesto, kde Boh prebýva, cirkv božsko ľudská inštitúca, TK s Pánom Ježišom Kristom.

Cirkev má aj požehnanie aj problémy. My sa máme zaradiť a zapadnúť do TK so svojou úlohou a funkciou.

Pán Ježiš Kristus buduje svoju cirkev, On ju stále očisťuje. Vďaka Pánovej obeti, cirkev je krásna nevesta bez škrny!

V TK sú horúci, chladní ale aj vlažní kresťania rôzneho veku. Cirkev tzn. aj miestny zbor dnes nielen trpí, ale aj sa topí v hriechu. Cirkev je kritizovaná a ponižovaná svetom. Svet sa díva na Božie veci, nevie ich pochopiť, ani prijať.

No cirkev nie je slabá, ale je pevná. Sú veci v cirkvi, v miestnom zbore, ktoré sú mnohým skryté, nevidia ich.

Mnohí kritici zvnútra i zvonku vôbec nevidia to, čo funguje a čo je zdravé. Sú mnohí samotári, ktorí sólujú, nevedia sa zaradiť v Tele Kristovom, sami sebe škodia, pripravujú sa o požehnanie. Preto neodídme zo zboru!

- Moje dnešné rozhodnutie – pre tieto tri sestry je v tom, že tu chú žiť v tomto zbore. Mnohé ešte len príde, čo ich môže vyrušiť, aj zraniť, ale zaroveň aj posilniť! Je niečo iné, keď človek chodieva nezáväzne do zboru. Je zlé, ak si človek žije vlastný život. Je dobré, ak človek svoj život spojil so zborom, Telom Kristovým do dôsledkov. Treba žiť tam, kde nás Pán zasadil!

- Príslušnosť k Cirkvi bratskej, k vetve cirkvi Pánovej na svete znamená, že súvisím s inými časťami TK. Patrím do Božej rodimy, je niekedy ťažké prijať rôznych ľudí, ktorí žijú v cirkvi. Ale učíme sa znášať jedni druhých v láske! To je Božia škola.

Cirkev nie je spoločenstvo, odkiaľ ľudia chcú len brať a naberať. Mnohí sem prídu vypýtať si chleba, žiadajú peniaze.

Biblia hovorí: je blahoslavenejšie dávať, než prijímať.

C: Ako kresťan ...

- nemám byť ticho, mám sa zdieľať s druhými ľuďmi. Sú takí, ktorí povedia, že cirklev je spiaca, že je bezmocná.

Pamätám na jednu staršiu kritičku od Domažlic, ktorá nevidela, čo sa deje v jej domovskom zbore. Stále sa nadchýnala inými spoločenstvami. Bola trápením pre svoj zbor, hundrajúca, nič nedávala svojmu zboru. Ako kresťan:

- mám robiť v Tele Kristovom to, ku čomu mám obdarovanie.

- mám verne fungovať tam, kde som zaradený

- mám poznať, že toto je Božia vôľa pre mňa osobne.

- Mnohé Božie veci sa stanú tam, kde sú živí a verní kresťania. Dnes sa dejú veci, ktoré sa dajú vidieť, vidíte ich?

Aká je tvoje poslanie v zbore? Vieš o sebe, že si súčasťou cirkvi? Si sám, opustený? Vyhľadaj bratov, sestry!

Biblia nás učí a vedie k tomu, aby sme mali láskavý a milujúci vzťah k cirkvi!

- Je dobré, ked mám aj svoju skupinku, keď mám druhých ľudí na starosti!

V cirkvi sa učíme dôverovať Bohu i ľuďom.

Veríme v moc modlitby, preto komunikujem s Bohom. Veríme v moc spoločenstva, Tela Kristovho, kde je Pán prítomný.

Dnes je Pán, Duch svätý pri cirkvi. Pán neodišiel od cirkvi. On nás vedie k tomu, aby sme poznali svoje miesto.

Noví členovia:

- sa sýtia denne Božím Slovom. Tzn. túžia po duchovnom pokrme. To preto, aby ním rástli, 1Pt 2.2. Božie dieťa má rásť.

- akceptujú duchovných vodcov, autority. Pán povolal jedných a za pastierov a učiteľov, Ef 4.11, im sa máme poddávať.

- žijú svedecký život druhým tak, aby získavali nových pre Pána Ježiša Krista, Mt 28.19-20.

- sú pracovníci v Božom diele miestneho zboru. Cirkev má miesto pre každého. Ide o to, aby sme mali duchovnú základňu, kde sa vraciame po akcii natankovať ako lietadlo na svoju materskú lietadlovú loď.

Záver

- Apoštol Pavol v Ef 4.7-13  hovorí o obdarovaní a poslaní veriacich. Pán Ježiš Kristus nám dáva obdarovanie z Jeho milosti. Treba rozpoznať, čo je naša charizma. Pán Ježiš Kristus chce, aby sme tieto dary dali pre cirkev, V12.

Máme sa začleniť do zboru so svojimi dami. Lebo svojimi darmi aj budujeme a posilňujeme svoju vieru.

Je dobré, ak si dáme povedať od druhých, keď nám komentujú naše pôsobenie v zbore.

Pán Ježiš Kristus nečaká, že všetko zvládnem, že dokážeme každú službu.

- Máme sviatok, vstup do zboru troch sestier. Je to udalosť pre ne, ale i pre nás! Je dobré, ak sú ľudia akceptovaní v cirkvi. Je dobré, ak si tu nájdem miesto a pritom všetko pre zbor! Neodídem odtiaľto! Nevymyslím si klamstvo, že ma tu sklamali, že ma tu nikto nemá rád, vydržím tu! Je to Božia vôľa byť v Tele Kristovom. Spoločenstvo cirkvi ma drží. Mám účasť na evanjeliu, Filip 1.5. To mi umožňuje prehlbovať vnútorný vzťah k Bohu a k ostatným veriacim v zbore, 1J 1.3,6-7.

- Tieto tri sestry dobrovoľne vstúpili do zboru. Je to zvláštny prejav Božieho požehnania.

Dnes je veľký deň pre sestry vstupújúce do cirkvi. Jedna z nic povedala: vydávam sa za Pána Ježiša Krista, Iz 62.5. Niet na čo čakať, ako nevesta idem v ústrety k Pánovi Ježišovi Kristovi. A o to ide. Pane, ďakujem za to!

Moje svedectvo: Moja mama hovorila svojim vnukom o mne. Pýtali sa jej, ako to bolo s jej deťmi v mladosti.

„Oni sa nevedeli dočkať, kedy budú môcť vstúpiť do zboru. Bola to pre nich prirodzená túžba po cirkvi. Byť od útlej mladosti na Božích cestách.“ Ja dnes mnohé veci ani neviem vysvetliť, prečo tak reagujem, mám to proste v krvi“.Tu patrím, tu je moje miesto. Keď sem patrím, tzn. tu prejavujem  svoju zodpovednosť za zbor!