Mojžiš Vll.
Piesne z KS: 578, 106 To je ten Mojžiš a Áron! Daniel Jurčo 6.5.2009
Čítanie: 1Pt 2.9-10 2M 6.14-27 Mojžiš Vll.
Úvod
Únava – aká únava nás postihne? Únava Božieho ľudu z robotovania a z útlaku, 2M6.9
Práca pre dielo Pénovo. Pamätám si, ako sme celý deň betonovali od ráno do večera pri stavbe modlitbne v Bratislave.
Únava, ktorá je nebezpečná, sklamanie. Stalo sa, že sme zabetonovali, narobili sa, ale jeden piler praskne, zlomí sa, potom všetko padne a prevráti sa. Potom nie je dôvod k radosti. Skôr naopak, prichádza depresia, ťažká únava. Sú únavy na svetských cestách, pri realizácii svetských plánov, ale i pri získavaní každodenného chleba. Tieto nás vnútorne blokujú. V práci na Božom diele sú únavy, ktoré nám signalizujú, aby sme si šli odpoťčinúť. Veriaci človek musí aj so svojim zdravím, telom správne zachádzať.
- Keď Izrael upadol do ťažkého položenia, 2M 6.9 aké bolo z toho vyslobodenie? „Kresťan úžasný“ by mal odpoveď:
Pán Boh vládne, faraon vzdoruje, pokúša sa urobiť niečo zlé, hrozné, ale nobojte sa, toto musí pominúť, lebo Boh je silnejší, väčší. Vnútorne cítim a viem, že Pán vyhrá. Silná viera sa preverí v takýchto situciach a dokáže vidieť aj v tme. Keď nás postihne tma sveta a beznádej, tak čím silnejšia viera, tým väčšie svetlo, tým osvieti tú beznádej a potom vidieť nové perspektívy, keď už ostatní myslia, že pesrpektívy niet.
A: Traja z dvanastich, Rúben, Simeon a Lévi.
Táto vsuvka je pridaná do príbehu o poslaní Mojžiša Árona. Týmto je daný dôraz a dôkazom ich pôvod z Léviho, 4M 3.17n.
Traja z dvanástich, 1M 29.32n ďalší menoslov je ukončený. Pokolenie Léviho je preto, aby sme si uvedomili líniu, z ktorej pochádza Možiš. Až tu v 2M 6.20 sa dozvedáme mená rodičov Mojžiša, ako aj vek: Lévi 137 rokov, Kehát 133 rokov, Amram 137 rokov.
Vysoký vek ich akoby priraďuje k patriarchom. Postavou Pinchasa sa končí tento zoznam, V25, no zároveň spája s obdobím sudcov 20.28, kráľov a babylonským zajatím. Pichchas odvrátil svojou horlivosťou Boží hnev od Izraela, ktorý sa stal modlárskym, 4M 25.7-13, preto s ním Hospodin uzavrel zmluvu, 4M 25.13.
- V rodokmeni sú uvedené mená nielen tých poslušných, línia Áron – Eleazar – Pinchas, ale aj neposlušných, ktorí zlyhali a vzbúrili sa, Kórach 4M 16, Nádab, Abihú, 3M 10.1. Z toho vidíme, že Biblia nič umelo neprikrášľuje, nezamlčuje previnenia. V Božom ľude vždy treba zápas vovnútri i navonok.
- Z 2M 6 je zmienka o rodokmeni – línii Mojžiša. V tejto časti je daná informácia o pozadí rodu Mojžiša z Léviho pokolenia. Amram otec Mojžiša je tu spomenutý poprvýkrát, V20. Niektorí vykladači sa domnievajú, že je tu ešte iný Amram, uvedený vo V18. Tzn. Mojžišov otec bol neskôr. Kehátov rod, V18 bol zo štyroch synov: Amram, Jishar, Hebron, Uzziel. Pôvod Mojžiša bol z pokolenia Lévi, kde bola aj jeho rodina zaradená. V 4M 3.27-28 ukazuje, ako v čase Mojžiša bola rozdelená Kehátova vetva – čeľaď a akú mala úlohu.
Boli štyri vetvy – čeľade Kehátovcov: Amramova, Jisharova, Hebronova, Uzielova vetva. Bolo ich 8600 mužov a chlapcov bez žien.
Podľa 2M 18.3-4 Mojžiš mal len dvoch chlapcov. Jochebeď žena Amrama porodila Árona, Mojžiša, Mirjam-Máriu, 4M 26.59.
Treba spojiť štyri generácie, čas 400 rokov od Léviho cez Keháta ku Amramovi, až 4. generácia sa mala vrátiť domov do Kanaánu.
Vidíme líniu Jakob – Lévi – Kehát – pokolenie Amrama, to bol iný Amram, nie otec Mojžišov.4M 3.17-19.
B: Mená a rodokmene a štatistika Božieho ľudu.
Prečo tento text, táto vsuvka? Prečo je v Biblii? Prečo ho nespreskočiť? Máme si čítať takéto rodokmene?
Podľa 1M 49.3-7 máme Jakobove prorocké žehnanie svojich synov. Rúben, Simeon a Lévi – pre ich hnev, násilníctvo ich Pán rozptýli v Izraeli. Rúben má temnú škrnu, poškrnil lôžko svojho otca.Simeon a Lévi sú násilníci. Je zaujímavé, že z tejto skupiny si Pán vybral vyslobodieľa, Mojžiša a Árona.
- Súpis predných otcov, 2M 6.14-27. Pán Boh má zaujímavý súpis. Pán sčíta svojich verných, ktorí Mu patria.
Pán počíta s tými, ktorí sú ešte v otroctve, vidí tých, ktorí Mu patria pod egyptským jarmom, vidí svojich ponížených.
Keď Boh poslal Mojžiša a Árona na prve vyjednávanie, faraon sa zatvrdil a odmietol, dal tvrdší režim. Hospodin zostúpil k svojmu ľudu, začína počítať svoj ľud, akoby chcel vidieť, kto Mu patrí, koľko vás tu mám!
- Výraz: to je ten Áron a Mojžiš, 2M 6.26-27. Áronove meno začína ako prvé, lebo z týchto dvoch bol starší, bol prvorodený.
To sú tí dvaja, ktorým hovoril Hospodin: vyveďte synov Izraelových e egyptskej zeme s ich vojskami. V 2M 7.4 budeme mať text
vyvediem svoje vojská, svoj ľud, synov Izraelových z egpytskej zeme s veľkými súdmi.
To sú tí dvaja, ktorí hovorili faraonovi, egyptskému kráľovi, aby dovolil odchod synov Izraelových.
To je ten Mojžiš a Áron, V27b, tu je už obrátené poradie, lebo Mojžiš je vysloboditeľ Izraela.
C: Mená z Biblie majú svoj význam.
My dnes už neprikladáme význam svojmu menu. Aj v Biblii väčšínou preskakujeme mená z knihy Kroník, nezaujíma nás to, lebo sa nič nedeje. Ale v Biblii meno označovalo svojho nositeľa. Biblia má dva jazyky, starozákonnú hebrejčinu a novozákonnú grečtinu.
Biblia akoby automaticky predpokladá, že čitatelia Biblie rozumejú týmto dvom jazykom. No dnes tomu tak už nie je.
Načo je dobré uvádzať, kto koľko má detí a koho syn bol, kto koho si vzal za ženu? Prečo je v rodokmeni viac mužov ako žien?
Rody židov to je nielen história, to je identita židov. To sú štruktúry rodinných vzťahov, matrika Biblie. Rody veriacich majú svoj význam Rodokmene sú v Biblii dôkaz, že tu boli ľudia Božieho vyvoleného ľudu. Napr. toto sú hlavy domu otcov, 2M 6.14.
Rodokmene zobrazujú vzťahy medzi postavami a uľahčujú čitateľom pochopiť základné kultúrne a historické východiská, z ktorých Biblia vzišla. Rodokmene – to sú štruktúry rodinných vzťahov, ktoré sú v Biblii dôležité.
Rodokmeň Ježiša Krista poukazuje na to, že Ježiš Kristus skutočne pochádza z Abrahámových potomkov Gn 12,3 a z Dávidovho rodu 2 Sam 7,12-16. A týmto rodokmeňom chce byť demonštrované, že Ježiš Kristus sa nenarodil do sveta akýchsi anjelskych bytostí, ale vstupuje do sveta nás ľudí, kde sa rodíme a umierame, ženíme a vydávame, radujeme a častokrát aj plačeme. Históriu Ježiša Krista teda vytvárajú konkrétni ľudia a nie akési pochybné udalosti, legendy či bájky. Za každým menom v rodokmeni je príbeh života. Židia davali dôraz na rodokmene. My nie? Ak sa však hlbšie pozrieme na jednotlivé mená, možno budeme prekvapení, čo všetko sa dá vyčítať z tohto rodokmeňa a na čo všetko nám tento rodokmeň poukazuje. Cez rodokmeň, ktorý sme si prečítali, nám Pán Boh ponúka históriu svojho ľudu v menách. Za každým z mien, ktoré sa tu prezentujú, je skrytá určitá osoba, tvár, biblický príbeh, ale zároveň aj odkaz pre nás. Každá postava sa narodila, žila v tomto svete a nakoniec zomrela. Mená a generácie nám poukazujú na dejiny izraelského národa, očakávajúc zasľúbeného Mesiáša, ktorý ich má vyslobodiť z hriechu. Všetko v tomto národe bolo nasmerované ku Kristovmu narodeniu. A keď Boh poslal do tohto sveta svojho Syna, tak nastala tá posledná fáza Božieho príbehu, ktorá hovorí o záchrane hriešneho človeka. História to nie sú len mená, dátumy a udalosti, históriu tvoria konkrétni ľudia s príbehom. Biblia obsahuje mená a generácie Izraela, časy mnohých ľudí, ktorí čakali príchod Mesiáša, ktorý ich má vyslobodiť.
D: je tu línia od Rúbena, Simeona, Léviho po Mojžiša.
- Nám to nič nepomôže, keď vieme mená Mojžišovho otca, starého otca a praotca. Ale pre pravdu, Boh pozná ľudskú slabosť a tu, sú vymenované rody a rodokmene, to je svedectvo o tom, že všetko je pravdivé. Tzn. nie je to zo vzduchu a vymyslené, nebola to bájka: kde bolo, tam bolo, v jeden istej krajine, bol muž menom Mojžiš. A tento muž, atď. bájka vymyslená? Nie! Tento Mojžiš mal otca, volal sa Amram. Ideme dozadu. Bol tu Lévi, ktorý mal ďaľších synov. Tieto mená nám jasne svedčia o tom, že to všetko je pravda, čo je v Biblii zapísané. Tento príbeh je pravdivý. Keď by ktokoľvek pochyboval o tom, že som existoval, môže ísť do matriky, kde si môže prečítať z môjho rodného listu, kde som sa narodil, ako sa volali rodičia a ich rodčia. Tzn. vie sa o tom, že môj rod bol tu. Nemám sa podceňovať, mám tu svoje miesto, som odtiaľto, tu som sa narodil! Táto krajina je moja, to je kus mojej zeme. Nie som človek druhej či tretej kategórie. Môj otec toto používal ako argument v kontakte s Śtb, keď ho ignorovali, odvážne im povedal o sebe, že je Slovák tak, ako aj oni, odvolal sa na svoj rod a domovinu!
- Čo je interesantné z našeho textu? V26-27 Mojžiš píše sám o sebe, lebo päť kníh Mojžišových je jeho autorstvo. To je ten Áron a Mojžiš, to je ten Mojžiš a Áron. Akoby hovoril našemu pokoleniu, milé deti, budete v pokušení pochybovať. Poznám život, viem, čo príde, ja som to, čo som toto všetko prežil, ja vám o tom svedčím. Ja som toto všetko zažil a vymenoval som vám môj rod, aby ste vedeli, kto som.
Posledná otázka. Je príbeh Abraháma – Izáka – Jakoba – Jozefa. A teraz 430 rokov sa nič nedeje. Po 430 rokoch sa objaví Mojžiš.
Je prorok Malachiáš, ktorým sa končí Starý zákon. Potom ubiehajú storočia a nič sa nedeje. Potom vyše 400 rokov a príde Mesiáš,
Pán Ježiš Kristus, novozákonné časy. Tieto roky Božieho mlčania, zvláštny čas prípravy bol v Izraeli, podobne aj pred príchodom Mesiáša.
Čo robil Pán Boh? Bolo obdobie inšpirácie Duchom Božím, že Boh prichádzal k ľuďom priamo, nezjavoval sa ako anjel. My si často povieme, prečo sa nám Pán nezjaví cez anjela? Predstavte si, že som sa pripravoval na dnešnú biblickú hodinu a prišiel zrazu ku mne anjel a on vám odkazuje toto. To by ste zbystrili pozornosť, to by bolo úžasné. Možno by ste ani neverili.
Ale to, že sa zjaví anjel, možno že raz príde taká doba, ža sa anjeli budú znovu zjavovať. Ale teraz žijeme v takej dobe, kde je zjavenie jasné z Biblie, kde Duch Svätý hovorí cez sväté Písma k veriacim ľuďom, inšpiruje nás tak, aby sme rozumeli Biblii!
Dôležitá vec je tá, aby sme nečakali, nežili a netúžili po tom, že sa nám musí Boh zjavovať, lebo keď to bolo v Biblii, tak aj my to musíme mať tak isto. Ale aj v Biblii sú celé stáročia, kde sa nič nedialo. Nech je aj tento výklad z Božieho Slova pre nás na požehnanie!
Záver
- 2M 6.7 má Boží oznam: vezmem si vás za svoj ľud. Podľa 1Pt 2.9 sme ľud určený byť Božím vlastníctvom. To čo Boh odkazál svojmu ľudu, to platí aj nám dnes. Cez Pána Ježiša Krista sme vyvolený ľud, tzn. Boží ľud je vždy národ v národe, veriaci sú národ v celom ľudstve, máme svoje občianstvo v tejto krajine, ale aj v Božom kráľovstve!
Veriaci majú Božie zákony, ktoré musia byť rešpektovať, poslúchať. Potom sú zasadení v konkrétnom národe preto, aby boli soľou, východiskom, svetlom v tme. To čo Boh hovorí Mojžišovi o vyvolenom ľude, o Božom vlastníctve, to sa presne naplňuje v Novom zákone na veriacich ľuďoch, na kresťanstve. To zasľúbenie patrí nám. Kto uverí v Pána Ježiša Krista, ten je zakotvený v Ňom! Sme Božie deti. My sme osobitý národ, Boží ľud! Sme osobitý vyvolený ľud, národ, chráňme si preto túto príslušnosť Božieho ľudu. Buďme na to hrdí, nemajme strach a majme túžbu byť v Božom ľude. Byť ako kvapka v mori vo všeobecnom národe, pritom byť Božím vlastníctvom, ktorý má význam pre život druhých ľudí.
- Jana Bubelková – Nagajová má pieseň, Božie rody, nápev podľa ruskej melódie:
- K nebu kráča zástup svedkov Božích, svedčia ako Pán Boh svet má rád.
Zástup ten sa neustále množí, vďaka, že aj my v ňom smieme stáť.
- Pánu Bohu rody slúžiť majú, s otocom syn a so synom zas vnuk.
Z nebies výšin potom prijímajú, požehnanie zvláštne z Božích rúk.
- Pane náš, nech raz aj naše deti, pôjdu spolu s nami v nadšení.
Na cestu nech Tvoja tvár nám svieti, až kým v nebi prijmeš spasených.
Modlitba
Ďakujeme Pane, za túto časť Božieho Slova. Ďakujeme, že môžeme lepšie rozumieť situácii, problému vtedajšej doby.
Ďakujeme za to poznanie, že dnešná doba je v mnohom podobná tej minulej. Pomôž nám Pane, byť národom v národe.
Ďakujeme za to Pane, že ty držíš nad nami ochrannú ruku. Prosíme Pane, aby si nám pomohol uvedomiť si, že sme Tvojim a vyvoleným ľuďom. Pane, ďakujeme za pozvanie ku Tebe, za to, že môžeme prichádzať ku Tebe, Ty nás počuješ. Pane, povzbudzuj nás Duchom Svätým. Pane, rozpusť nás s pokojom a s radosťou, že sme na správnej ceste za Božími pravdami. Amen.
2M 6.14-27