Piesne z KS: 360, 379                                                      Manna.                                                 Daniel Jurčo 1.7.2009

Čítanie:  2M 16.1-22, J 6.30-35                                       2M 16.23-36                                        Mojžiš Xlll.

A: Na púšť Sin

V1-3: Z Elimu išli na púšť Sin, ktorá bola medzi Elimom a Sinai. Reptali proti Mojžišovi a Áronovi: nemáme chleba, ani mäso, niet do sýtosti čo jesť, v Egypte sme mali plné hrnce mäsa, teraz nás moríte hladom, celé zhromaždenie tu na púšti.

Ľud ide za slobodou z otroctva. Sloboda vždy žiada obete. Sloboda sa vždy vyskúša vierou.

V4-5: Hospodin sleduje situáciu z otroctva. On dá chlieb z neba, „dá pršať chlieb zhora.“ Boh dáva ku tomu aj podmienku, test, chce skúsiť, ako kto bude jednať. V4b: Boží test, Božie sledovanie pri zbieraní chleba zhora.

V8: Boh neprehliadne hriech Božieho ľudu, vie o opakovaných hriechoch ľudu.

V13: Boh poslal prepelice, pokryli tábor, to bol Boží zázrak. Tieto prepelice preleteli vo formácii cez Červené more, po dlhom lete  boli unavené, tak bolo ľahké ich chytiť, ľudsky teraz hovorím, nie ako ornitológ. Ale Boží zázrak je v tom, že Boh dal takýto spôsob. Prepelice neboli hlavným jedlom, kedysi v Egypte ich mäso patrilo k luxusným jedlám. Podľa V12 Hospodin sľúbil, budete jesť mäso večer a okrem toho ráno sa nasýtia chlebom z neba. Toto všetko je dôkaz, že Hospodin je živý, Boh zaopatruje svoj ľud, Pán jedná.

Mojžiš hovorí Izraelcom, že Hospodin všetko počul, ich reptanie voči mne, poznáte, že ste reptali vlastne voči Bohu a nie ku mne, V8. Dnes existujú ľuda, ktorí sa odvážia reptať na Božích služobníkov.

A tak sa stalo, že prišla manna, V14. Chuť toho chleba bola ako koláč s medom, V31. Izraelci to videli poprvýkrát, pýtali sa, čo je to? Man-hú? Nevedeli, čo je to. Mojžiš im hovorí, to je chlieb od Boha, V15. Zbierajte a jedzte, V16. Mojžiš dáva inštrukcie: ten chlieb je len na dnes! Nech nikto nezbiera do zásoby! V19 V šiesty deň nazbierali dvakrát viac na siedmy deň, to bol deň odpočinku. To, čo nazbierali v 6. deň na 7. deň, to sa nepokazilo, V24. Ale siedmy deň nebolo, nič nenašli, Boží chlieb v ten deň nebol, V27. Vidíme Božiu reakciu na túto neposlušnosť, keď sa niektorí vybrali hľadať a zbierať na 7. deň, tým porušili Boží príkaz, V28. Podľa V30 Boží ľud odpočíval 7. deň. Mojžiš hovorí ľud: seďte každý tam, kde ste ktorý, V29b.

Z tohto všetkého vyplýva, ako Boh viedol svoj ľud cez hlad ku tomu, aby človek nežil len na samom chlebe, ale na slove, ktoré vychádza z Božích úst, 5M 8.3: „A ponížil ťa a dopustil na teba hlad a potom ťa kŕmil mannou, ktorej si neznal, ani jej neznali tvoji otcovia, aby ti dal vedieť, že nie na samom chlebe žiť bude človek, ale na všetkom tom, čo vychádza z úst Hospodinových, žiť bude človek.“ Boh nám dáva náš každodenný chlieb len na jeden deň. Boh chce, aby sme nezhromažďovali do zásob. Zásoby totiž pôsobia, že človek prestane dôverovať v Boha a dôveruje len v seba samého! Pán Ježiš sľubuje tomu, kto víťazí, jesť so skrytej manny, Zjav 2.17.

B: Záchrana z Egypta a prechod Červeným morom akoby upadlo do zabudnutia.

Izraelci videli Egypt len z tej lepšej stránky, pamätajú na dostatok jedla. Je to smutné, že na Egypt ostala spomienka len na plné hrnce mäsa. Izrael zabudol a otroctvo, na 400 rokov útlaku, otočili to na dobré obdobie, čo je výsmech tým, ktorí trpeli! Božie vyslobodenie z Egypta je zabudnuté, je akoby samozrejmosť, ukazuje sa nevďačnosť voči Bohu. Satan je veľmi rafinovaný, otočí náladu ľudí tak, že sa všetko môže Mojžiš, ktorý prišiel a vyviedol ľud z Egypta na púšť. Ľudia pokladajú Mojžiša za zlého človeka, ktorý im zobral istoty, Mojžiš sa namáhal, viedol ľud do lepšieho, je pri ľude, doprevádza ho, dostane sa mu tvrdého osočenia. Snáď je z toho v šoku, ako sa otočila nálada Božieho ľudu. Ale za všetkým je urážka Boha, nielen Mojžiša. Ľudia sú slepí, nevidia ďalej za obzor. Nemyslia na seba, žeby oni mohli byť vinníkmi.

Je tu rýchly Boží zásah, Hospodin zasahuje. Som z toho prekvapený, lebo niekedy Boh čaká, má iný čas než človek. Hospodin počul reptanie Izraelcov, ktoré bolo proti Mojžišovi, ale nebolo proti človekovi, ale proti Bohu! Boh počuje nielen modlitby, On počuje aj reptanie. Boh ukazuje svoju slávu, V10b – Hospodinova sláva v oblaku sa ukázala. Pred všetkými udalosťami, pred darmi – mannou a prepelicami, najprv sa ukáže Božia blízkosť! Ľudia sa obrátili smerom ku púšti, V10a a vtedy prichádza chlieb z neba a mäso, prileteli prepelice.

Reptali ste, dám vám, čo ste chceli. Budem vám dávať viac, než ste si len priali. Budete musieť pracovať o svoj chlieb každý deň, každý deň ho budete musieť zbierať! Chlieb bude zhora zadarmo, ale ten chlieb nebude zadarmo, musíte si ho pozbierať.

Od Hospodina sú dávané pravidlá, chcem aby ste vedeli, že chlieb je odo mňa. Musíte vstať skoro ráno a zbierať, namáhať sa. Inak by sa chlieb roztopil. A tak sa stalo, zbierali všetci. Nič nesmie pritom ostať na druhý deň, lebo sa to pokazí.

- J.O.Markuš hovorí, str. 121: ľud na púšti bez zásob, čo bude zajtra, keď máme len na dnes? To je cesta s Bohom. Pán Boh vychováva svoj ľud, nezbierať veci dopredu na zajtra. Keď majú chlieb na nový deň, tzn, že majú čerstvý chlieb. Boh chce dať nielen chlieb z neba, On chce dať aj vieru v Boha! Naučte sa spoliehať na Boha! Okrem toho, učili sa odpočívať, zákon 7. dňa, to bolo spomenuté len pri stvorení. Teraz je to po druhýkrát spomenuté, deň odpočinku. Starozákonná cirkev je závislá na Bohu, na Božom chlebe. Prišiel však čas, že Izraelci reptali aj voči tomuto chlebu zhora, prejedol sa im, hnusil sa im ten ničomný chlieb, 4M 21.5.

C: Chlieb z neba a Pán Ježiš Kristus, 2M 16 a J 6.30-35.

- Zápis o chlebe z neba je na viacerých miestach Biblie. Tento chlieb z neba, manna, je predmetom rozhovoru Pána Ježiša so zákonníkmi a farizejmi. Žiadajú do Neho, aby dokázal, že je od Otca, ten nebeský chlieb, daj znamenie, aby sme Ti uverili. Odpoveď Pánova je pomerne zložitá: chlieb z neba vám nedal Mojžiš, pravý chlieb z neba vám dáva môj Otec. Zákonníci mali dojem, že Ježiš odpovedal mimo, od veci, že vôbec neodpovedal. My chceme, aby rabbi Ježiš urobil zázrak tak, ako urobil Mojžiš, rabbi Ježiš hovorí, že Mojžiš neurobil žiaden zázrak. Pán Ježiš ich odhalil, V32: Mojžiš vám nedal chlieb z neba. Vaši otcovia jedli mannu na púšti a pomreli, V49.

Rabíni si mysleli, že manna je božské jedlo z neba, mysleli, že keď mannu nemajú dnes, ale ešte raz bude.

Rabíni mysleli, že kto je túto mannu, tak nezomiera. To boli ich predstavy, ktoré im Ježiš zmenil a nabúral.

Pán Ježiš Kristus hovorí: Ja som chlieb života, kto ho je, ten neumiera, ale žije, V50-51. Chlieb je moje telo, dáva sa za život sveta, V52. Židia tak mali opäť problém, ako možno jesť telo, V52.

- Vráťme sa ešte do putovania Božieho ľudu na púšť Sin. Boží ľud na svojom putovaní prosí o pomoc. Premýšľame o tom, ako by nám Boh mal pomôcť, niekedy Pánovi určujeme, ako to On má zariadiť. Božia zvrchovanosť je v tom, že Pán sa rozhodne, že chlieb bude pršať každé ráno ako rosa. Izraelci rozpoznali v manne Božie zaopatrovanie, chvíľu im to trvalo, kým na to prišli, lebo sa pokúšali aj nerobiť – nezbierať, byť leniví, aj zbierať do zásoby, skazilo sa to.

Máme od Pána prijímať to, čo nám On posiela. Máme vzorovú modlitbu Pána Ježiša Krista  - Otče náš s prosbou, Daj nám dnes náš každodenný chlieb. Boh nám rozsypal na našu cestu života chlieb, ktorý máme v námahe pozbierať vždy znovu a znovu. Nech si nikto nič neponechá na zajtra. Izraelci sa museli naučiť veriť a dôverovať, museli každý deň dúfať, že manna príde, musia ju vyzerať a prosiť o ňu. Nemali záruky budúcnosti na púšti, iba to že Hospodin na nich nezabudne! Tzn. mali nezabezpečenú existenciu, nevedeli, čo bude zajtra.

Poznámka: mannu zbierali všetci, nielen pre seba, ale spolu. Keď nazbierali, potom to dali dohromady a rozdeľovali, V17-18, asi 3.5 litra. Toto rozdeľovanie podľa potreby každého nájdeme neskôr v prvej cirkvi, Sk 4.32

Keď mali všetko spoločné a dávali každému, kto koľko potreboval. Toto je viac než solidarita. Aj pri nasýtení z 5 chlebov a 2 rýb bolo dostatok pre všetkých, lebo pri Pánovi Ježišovi je všetkého dosť!

- Minulá udalosť s mannou skončila, ale súčasná skúsenosť s Nebeským Otcom v Kristovi neskončila.

Pán Ježiš Kristus ukazuje, že existujú dva druhy potravy: pre telo a pre vnútro človeka. Ľudia často nerozumejú, čo treba urobiť pre svoju dušu. My mnohí vynakladáme peniaze na to, čo vôbec nie je chlebom, a svoju prácu na to, čo vôbec nenasycuje, Iz 55.2. Keď Pán Ježiš Kristus mal toto slovo, podľa ev. Jána 6, židia hľadali dôkazy a znamenia, židia boli známi tým že si žiadajú znamenia, 1Kor 1.22. Rabíni učili, že Mesiáš sa má postarať o chlieb tak, že rozmnoží chlieb z neba. Ak Ježiš bol od Boha, mal dokázať, že manna opäť začne padať zhora. Pán Ježiš Kristus bol naozaj poslaný od Boha, J 6.29n. Ľudia to chceli vidieť a preto sa chystali aj uveriť. Ale takáto viera je založená na znameniach a nie na pravde Božieho Slova. J 6.31 má odvolávku na Ž 78.24, 27, 29.

- Nevera a vzbura Izraela na púšti. Bol to Boh a nie Mojžiš, kto dal mannu Izraelu. Preto sa Izrael nemá sústrediť na Mojžiša ale na svojho Boha! Minulá udalosť s mannou skončila, ale súčasná skúsenosť s Nebeským Otcom v Kristovi neskončila.

Pán Ježiš Kristus jasne identifikujem, čo je to za chlieb, o ktorom On hovorí, On je ten pravý, živý chlieb, ktorý prišiel zhora dolu. Prišiel dolu z neba, J 6.33n. V Starom zákone bola manna, v Novom zákone je pravý chlieb - Pán Ježiš Kristus!

- Podľa Mt 4.4 Pán Ježiš Kristus povedal citáciu 5M 8.3, že človek nebude žiť na samom chlebe, ale na každom slove, ktoré vychádza skrze ústa Božie. Toto povedal Pán Ježiš Kristus po 40 dňoch na púšti. 15. dňa 2. mesiaca po vyjdení z Egypta dostali mannu, tzn. 40 dnú na púšti Sin po východe z Egypta, Hospodin začína zaopatrovať svoj ľud.

- Dnes je pre nás samozrejmé, že si ideme kúpiť chlieb do obchodu. Máme dostatok jedla, niekedy vyeráme, preberáme. Židia v Egypte žili 400 rokov, otročili, robotovali, mali vždy jedlo. Keď idišli z Egypta na púšť a putovali, nemali to, čo mali kedysi v Egypte. Začali sa sťažovať, boli nespokojní a hnevali sa na Mojžiša. A čo urobil Hospodin? Urobil zázrak! Kto nám dá dnes chlieb? Obchod/ roľník? Hoci je obchod plný všeličoho, všetko sa vyrába z potravín, ktoré niekto musel dopestovať. Keby Pán Boh nedal svoje požehnanie na zem, že dal dobré počasie, dosť vlahy, pekné slniečko, nič by sa neurodilo. Polia by ostali suché, klasy prázdne, nebola by múka a pekár nenapiekol chlieb. Ďakujeme Pane Bože, za tento chlieb a všetko jedlo, je to všetko od Teba, ďakujeme!

D: Čo sa učíme z dnešného textu?

Hundranie, reptanie sa vyskytuje v každej generácii. Starí zabudli na to, čo bolo včera, dnes je zle. Mladí nevedia, že tu bolo chodenie s Bohom, kritizujú výsledky a dnešné povinnosti sú vraj dôsledky zo včera, za ktoré pykáme.

Boli sme v Egypte s rodičmi, tam bolo dobre, hoci bolo otroctvo, ale bol dostatok. Mnohí nariekjú, že musíme platiť dlhy za svojich otcov, ktorí budovali cirkev. Nevedia, aká cesta je za tým, Božie jednanie a Boží zázrak pri vzniku nových zborov a nových modlitební! Hundranie a reptanie spôsobí to, že sa pretočia fakty a udalosti minulosti, čo Boh konal pri cirkvi. Hundranie a reptanie je preto, lebo ľudia nadávajú na okolnosti života, ktorý sa vyvíja inak, než si predstavovali. Pritom si pospomínajú, čo všetko oni vykonali, vymenujú veci a svoje zásluhy. Ako ľahko je zabudnúť na vytrhnutie z otroctva hriechu!

- Jeden človek odišiel zo zabezpečeného života tak, že ho stiahol hriech, chvíľkové potešenie a ocenenie druhým človekom, keď ho iní neocenili. Príde niečo, niekto a človek otočí hodnoty, aj svoje cesty zmení na zlé. Takto niekedy aj veriaci hazarduje zo sebou. Tak sa posmieva Bohu, nedrží Desatoro, neuznáva autority, urobí si podľa seba. Ľudia zabudnú na Boha, kto je On, že On ich kedysi viedol z otroctva. Ľudia hundrú, lebo nie sú spokojní s tým, čo im bolo dané. Ľudia hundrú, lebo nie sú spokojní s tým, ako im je dávaný život, lebo musia zbierať každý deň mannu. Ľudia hundrú, lebo v Egypte, hoci bol faraon, si mohli v plnosti variť svoje hrnce. Bolo dostatok všetkého, dnes tomu tak nie je.

Sedem aplikácii:

1. Pán Boh nás zaopatruje, On vie, čo potrebujeme. Pán Boh má svoje zásoby. My by sme mali radi svoje zásoby.

Pán Boh nám dáva všetko potrebné z neba.

2. Pán Boh dáva chlieb na každý deň. Manna sa zbierala denne skoro ráno. Čo zbierame my skoro ráno? Zbierajme na stíšení Božie slovo, duchovný chlieb pre naše duše každý deň. Sme závislí na chlebe Božom.

3. Pán Ježiš Kristus nás posilňuje svojou silou, skrytou mannou. Už dnes máme skrytú mannu, Zjav 2.17.

To nás posilňuje, lebo sme sa Mu vydali do Jeho rúk, lebo Mu dôverujeme.

4. Podriaďujeme sa Božej vôli, potom sa Pán o nás postará. Sme uspokojení v Bohu.  Toto potrebujeme objaviť my všetci, aj ja osobne.

5. Dnešné slovo je slovom povzbudenia. Máme byť pokorní aj v našich ťažkých časoch, časoch tvrdej driny.

Máme byť pokorní aj vtedy, keď ideme okľukou cez púšť a nerozumieme, prečo nás tak Pán vedie. Pán Boh všeličo na nás dopustí, ale nás neopustí, aj keď sme v divočine sveta.

6. Pán Boh nám dá všetko, čo budeme potrebovať aj zajtra! Pán Boh vie o zajtrajšku, Mt 6.31-34.

Pán Boh vie o zajtrajšku, ku ktorému my vzhliadame s pochybnosťou, čo nám zajtrajšok prinesie. Počujme slovo Pána Ježiša: nebojte sa, čo budete jesť a piť.

7. Sme ako ten Boží ľud na púšti, lebo repceme a hudreme. Myslíme si, že Pán Boh na nás zabudol. Nerepcime, ale na Pána spoľahnime. Nebúrme sa proti „Mojžišovi“, tým by sme sa búrili proti Bohu. Sústreďme sa na Pána Ježiša Krista. Lebo Pán Ježiš nás udrží, zaopatrí a zvíťazí v našich trápeniach života!