Piesne z KS: 4, 106, 271, 309                                                                                                                           Daniel Jurčo 1.2.2009

Čítanie: 2Kor 2.15 Lebo sme Kristovou dobrou vôňou.

Existujú ľudia, ktorých rozpoznať podľa spôsobu života a štýlu jazdy, že sú kresťania.

A: Zapálený oheň Ducha Svätého, 1Tes 5.12-24

Keď pozrieme na ten text, je to akoby voľný seriál imperatívov, príkazov. Apoštol Pavol čaká skorý príchod Pána Ježiša Krista spolu s tesalonickými kresťanmi. Napomína ich k bdelosti, 1Tes 5.6n, vedie ich k dôvere záchrany, 5.9, okrem toho volá veriacich k spoločenstvu s Pánom, 5.10.

Jadrom týchto imperatívov, príkazov je: nezhášajte oheň Ducha, V19. Duch Svätý je pre kresťanov dôležitý, preto nesmie byť odložený. Pre Ducha Svätého sa my kresťania máme radovať, modliť a ďakovať. Aby Pavlovo napomenutie malo zmysel, preto musí byť oheň Ducha Svätého zapálený v tých, ktorí Ho zvestujú.  Inak je to prázdna forma a povinnosť.

- Duch svätý je dnes pri cirkvi, nedá sa prehliadnuť. Je charakteristikou pre život veriaceho človeka. Treba sa opýtať, či poznáme Toho, ktorý stojí uprostred nás. My sme tými, ktorí sme v moci Ducha Svätého posielaní zvestovať evanjelium nášmu svetu.

Buď sme tými, ktorým je posielané Božie Slovo, aby ich zmenilo, alebo sme tými, ktorí sú poslaní zvestovať, keď už boli zmenení.

- Keď šoférujeme aurto, musíme si všímať nielen cestu pred sebou, ale aj chod motora a prístroje, ktoré sú v ňom umiestnené.

Ak sa budem dívať len pred seba, môžem poškodiť motor, ak budem vnímať len auto a nie cestu, môžem skončiť v priekope. Podobne je to s našim životom. Kresťan sa musí dívať dopredu ku cieľu, ktorým je Pán.

Má sa pritom dívať dopredu, aby vyzeral druhý príchod Pána Ježiša Krista. Ak sa starám len o veci všedného života a nikdy nepremýšľam o tom, kam a prečo idem, je to zle! Často sa môže stať, že sa človek tak zamestnáva všednými starosťami,

že nezbadám, kam smeruje jeho cesta života. Ale aj pohľad dopredu sa môže stať len jednostranným. Je veľa ľudí, ktorí sa stále starajú o to, čo bude, čo príde, majú svoj pohľad fixovaný na budúce veci Božie, ale uniká im prítomnosť. Úlohou cirkvi je rozlišovanie dobrého od zlého, od Božieho a toho, čo nie je Božie.

- Ilustrácia: Raz v nedeľu ráno na kraji diaľnice ostala visieť jedna rodina v pokazenom aute. Tí ľudia boli v núdzi, neupravení a nešťastní. Matka sedela na starom kufri, neučesaná, v ruke držala plačúce dieťa. Otec neoholený, v montérkach sa márne snažil opraviť pokazené auto, pritom ešte dávať pozor na ďaľšie dve deti. Lenže ich stará Š120 práve doslúžila.

Smerom k nim prichádza auto, ktoré šoféruje miestny kazateľ. Vidí, že zúfalý otec máva, tak pribrzdí, ale nechce stáť na diaľnici,

kde je zákaz stáť, radšej odíde a robí sa, že rodinu nevidí. Veď okrem toho nemôže nechať čakať svoj zbor, za chvíľu totiž začína zhromaždenie. A tak sa krátko pomodlí na ceste za túto rodinu a začína v hlave usporiadať myšlienky na program zhromaždenia.

O niečo neskôr ide Š Octavia, aj na tú otec máva. V aute ide terénna praconíčka, išla na výnimočné školenie o sociálnych podnikoch, včera to dávala TV TA3. To školenie malo riešiť problematiku sociálne slabých rodín. Aj tak ide už neskoro.Preto sa aj ona tvári, že rodimu nevidí a upreto sledovala cestu pred sebou.

Ďaľšie auto šoféruje presvedčený ateista, ktorý nebol v kostole. Tak ako každú nedeľu, aj dnes ráno šiel na svoju chalupu. Keď videl rodinu v núdzi, zastavil, zistil, ako by pomohol. Keďže mal dobrý plat, rozhodol sa, že rodine zaplatí ubytovanie v najbližšom hoteli. No nielen to, aj ďaľšie dni podporoval rodinu finančne, než sa otcovi podarilo zohnať zamestnanie a zabezpečiť rodinu. Toto je podobenstvo o milosrdnom ateistopvi. Pripomína nám to text Lk 10.25-37.

Máte radi ľudí? Kazateľ nezastavil na diaľnici práve preto, aby neohrozil druhých šoférov, veď je zákaz stáť na diaľnici.

Veď sa pomodlil za tú rodinu, nie? Tak dokázal, preukázal lásku? Takisto aj sociálna pracovníčka musela prísť včas. Veď tým pomohla všetkým rodinám, ktorým bude v budúcnosti pomáhať. Čo sa týka ateistu, toho nemusíme brať vážne, nie? Veď pôjde do pekla už za to, že raz v mladosti, keď študoval právo, tak vtedy odmietol vieru. Pre jeden dobrý skutok ho predsa Pán Boh nespasí, či áno?

Pán Ježiš Kristus nás učí, aby sme na ceste života milovali ľudí a pomáhali im. Pán Ježiš Kristus nás učí, že pravá láska sa prejavuje skutkami milosrdenstva.

- Príklad: Jeden farár v severotalianskom meste Sarzana je pripravený platiť pokuty za parkovanie pre svojich členov zboru len za to, aby mohli chodiť na jeho kázne. Nahneval sa, že mestská polícia pokutuje všetkých šoférov za to, že parkujú pred kostolom a to v dobe bohoslužieb. Povedal v oznamoch: dávajú vám pokuty za to, pretože ste prišli na bohoslužbu. Neznepokojujte sa, ja to zaplatím. Takto uistil všetkých páter Renzo Cortese svoje ovečky počas kázne.

B: Na čom si človek v živote zakladá? 1J 2.15-17

Človek sa chváli, je pyšný, sebavedomý, je múdry svetobežník. Naša krajina je preťažená kamiónovou dopravou, v politike je zamračené, kríza sa dotýka bytostne SR – máme veľa nezamestnaných, ale máme veľa chrámov obchodu, hypermarketov a stále sa otvárajú nové.

Okolo nás žijú ľudia, majú nové domy, ku ktorým ani nevedie cesta, len rozbitá cesta plná výmoľov. Takisto vypadajú duše ľudí. Ku ich životu neexistujú cesty, pre ľudí je dôležité len to, kde sa uzavrú sami do seba. Mnohí sme si vytvorili predstavu života, pripravili sme si zóny života, v ktorých sa pohybujeme a je nám v nich dobre.

Pre dopravu bohatých ľudí sa používa auto tzv. offroad, automobil mimo cestu stavaný na jazdu v teréne. Ich majitelia si myslia,

že zákon cestnej premávky na nich neplatí. Nevadí im, keď sa auto rozbije, však si kúpia nový offroad. Jeden taký sa prevrátil na strechu, keď som išiel na službu, pred Durdošíkom.

Čo je to pýcha života? Môj kolega Daniel Kvasnička hovorí: to je život, ktorý sme si sami usporiadali, máme v ňom zóny, sme skúsení svetáci, vyznáme sa, nepotrebujeme žiadnu pomoc, veď všetko zvládneme sami. Často to platí aj o veriacich.

C: Starozákonný prorok Jeremiáš mal slovo:

Takto hovorí Hospodin: postojte na cestách a vidzte a pýtajte sa po chodníkoch veku, kde ktorá je tá cesta dobrá, a choďte po nej a tak nájdite pokoj svojej duši. Jer 6.16.

Božie Slovo má otázku o našej ceste života. Dnešok nás upozorňuje, že život je krehký a nestály. Dnes sme tu a zajtra tu už nemusíme byť. Mnohí nie sme pripravení na to, žeby sme mali odísť. Práve preto keď vieme o nestálosti, krehkosti života, patrí sa nám pýtať: ako prežiť svoj život, aby sme nezakopali hrivny, ktoré sme dostali od Pána Boha. Žijeme zmysluplný život a sme pritom plní pokoja? Spolu s Jeremiášom postojme, pýtajme sa na tie slová, chodníky, kde je cesta k dobru. Keď viete, tak choďte po tej ceste a nájdete odpočinok pre svoju dušu.

- Človek musí zvážiť cestu, po ktorej sa vyberie kráčať. Ponúkaju sa rôzne alternatívne cesty. Cesty široké, priestranné, s pohodlím, ktoré dovoľujú rýchlu jazdu k úspechu, rýchlu jazdu nahor k postaveniu. Cesty bez parkoviska, kde niet oddychu, cesty do neznáma, kde sa zabúda na to, že mám aj niekoho za sebou.

- Ak chce byť človek šťastný a požehnaný, musí si dať pozor, po akej ceste sa pustí, pretože je veľmi ťažko odbočiť z nesprávnej cesty naspäť. Ak chceme byť požehnaní v rodine, tak vyjdime na tú správnu cestu.

Pán Ježiš Kristus hovorí: Ja som cesta, pravda i život. Na inom mieste Pán Ježiš Kristus povie: vchádzajte tesnou bránou, lebo priestranná brána a široká cesta vedie do zahynutia a mnohí ňou vchádzajú. Ale do života vedie tesná brána a úzka cesta a málo je tých, ktorí ju nachádzajú. Práve preto, že sme tu krátko, keď vieme, že sme tu dočasne, preto musíme hľadať cestu, ktorá vedie do večnosti. Nechoď tam, kde ide väčšina, ale pozoruj aj to, či cesta väčšiny je aj správna cesta.

- Pýtaj sa na odveké chodníky svojich predkov. Naši otcovia radi chodievali cestou viery v Pána Ježiša Krista.

Pýtaj sa, kam sa dostanem cestou nevery a čo mi zasľubuje cesta, o ktorej hovorí Pán Ježiš Kristus. Ktorá je lepšia,

cesta k životu alebo cesta zahynutia?

Nestačí cestu len nájsť, je nutné po nej aj ísť, to preto, aby sme našli odpočinok svojej duši. Ľahšie je vyznať vieru ústami, ale ťažšie je svoju vieru doložiť aj konkrétnym skutkom. Chodiť po ceste, ktorou je Pán Ježiš Kristus, nie je vôbec ľahké. Tejto ceste sa musíme učiť. Božie Slovo nás vyučuje Božím cestám. Božie Slovo nás vyučuje, ako a kde máme kráčať, ako rýchlo máme ísť, kde zastaviť, kde zase zrýchliť.

- Vodič, ktorý nedodržuje predpisy, na neho sa chystajú dopravné komandá, sľubuje od 1.2.2009 minister vnútra.

Šofér, ktorý nerešpektuje dopravné značky časom havaruje a môže spôsobiť aj druhým ľuďom veľkú bolesť.

Ak nedodržiavame značky nášho života podľa Desať Božích prikázaní, na ceste našeho života to má ďalekosiahle následky. Nemáme vždy dosť síl, aby sme vždy dodržali Desatoro, značky Božieho Slova, preto potrebujeme Božiu milosť a odpustenie hriechov. No dôležité je, aby sme sa vždy vedeli  vracať na Božiu cestu k Pánovi Ježišovi Kristovi.

Tak riekol Hospodin: postavte sa na cesty pozerajte, či idete správne a či nie. Ak zbadáme, že sme sa odklonili, zoberme nanovo pred seba Božie Slovo a riaďme svoj život opäť podľa neho. Niet človeka, ktorý by neurobil chybu. Ale je množstvo ľudí, ktorí svoju chybu nechcú ani napraviť.

Kresťanské spoločenské chovanie za volantom

Dnešným dňom 1.2.2009 je v platnosti nový zákon o cestnej premávke.

Podľa vlastného štýlu jazdy, podľa jednania a chovania druhých šoférov sa dá poznať, čo znamená kresťanstvo.

- Keď idem ulicami okolo zaparkovaných áut, vždy si hovorím: medzi autami sa môže hrať dieťa a môže mi vyskočiť

  priamo pred auto. Choď tak, aby si to ubrzdil.

- Predvídať, byť ohľaduplný a slušný, poďakovať druhým.

- Je to otázka vnútornej disciplíny, schopnosť učiť sa pomalšej jazde, mať oči otvorené, sám seba vychovávať,

  To všetko z úcty k Pánu Bohu, k blížnym i k životu samotnému.

- Človek sa má učiť trpezlivosti, keď spomalí z ohľaduplnosti voči niekomu, alebo kvôli bezpečnosti.

  Keď ideš pomaly, nelaď rádio, netelefonuj!

- Učím sa znášať agresivitu silnejších, vyhnem sa im. Ja nie som represívna zložka zákona.

- Musím povedať vyznanie: Je to hlavne Pán Boh, ktorý ochraňuje pred nehodami!

- Pomalšie ďalej zájdeš, resp. dojdeš s väčšou pravdepodobnosťou. Nie dobehni a obehni, kedysi slogan jedného priateľa.

D: Nenechať sa oklamať satanom, poslúchať na hlas Ducha Svätého.

1Tes 5.15 Hľaďte, aby niekto neodplatil niekomu zlým za zlé, ale sa vždy žeňte za tým,

                čo je dobré a pre vás navzájom i pre všetkých.

Mnohí, keď prichádza zlo do ich života cez druhého človeka, tak odpovedajú zlom.

Zlým za zlé sa treba odplatiť, mnohí sú v tom vynaliezaví. Čítal som o jednom človekovi, ktorý musel platiť každý mesiac alimenty svojej bývalej žene. Zobral určenú čiastku a premenil ju na drobné mince, ktoré naložil do fúrika a vyklopil ich pred dom jeho bývalej manželky. Veď aký úžasný pocit triumfu mal pri tom! Ale koľko námahy a času musel investovať pri svojej pomste. Skúsme sa pozrieť dozadu, každý do svojho života, či tam neuvíme „vyklopený fúrik“ našej pomsty pre našeho blížneho?

Sú situácie, kedy nás vôbec nenapdne, žeby sme sa mali inak správať a konať. Veď mávame pocit, že konáme dobre.

Správam sa podľa toho, čo žiada Božie Slovo? Keď sa budem držať cirkvi, budem s Pánom na modlitbe, potom bude naša cesta úspešná.

Pokiaľ ale nevediem vojnu so satanom, ale máme prímerie so satanom, tak sa okamžite zastavme, lebo začalo blikať na ovládacom paneli môjho srdca červené výstražné svetlo. To spôsobuje Duch Svätý, ktorý pripomína koniec prímeria so satanom a vyhlasuje stav ohrozenia. Nechajme sa podvoliť Duchu Svätému, poslúchajme na Jeho hlas, buďme Mu poslušní! A keď prichádza nová situácia, ktorá je úplne nová a doteraz som nešiel takou cestou, nemám žiadne skúsenosti, vtedy volám so žalmistom: uvaľ na Hospodina svoju cestu a nadej sa na Neho, a On učiní! Ž 37.5.

- Evanjeliá zaznamenali mnohé výroky Pána Ježiša Krista o konci časov, o konci života človeka, o dozrievaní sveta ku koncu. To nás aktivizuje k bdelosti, očakávame vyvrcholenie života a naplnenie toho, v čo sme verili.