Piesne z KS: 314, 429                                        Úvod do Mojžiša                                                                 Daniel Jurčo 4.3.2009

Čítanie: 2M 1.1-22                                               2M 2.1-25                                                                              Mojžiš l.

A: Úvod do Mojžiša

Základná postava Biblie.

Stretávame sa pri Biblii, vykladáme si ju na to, aby sme sa učili ako žiť. Základná postava Starého zákona, dejín ľudstva je Mojžiš.

Svojho času sme preberali patriarchu Abraháma.

Mojžiš je zvláštna postava Biblie, je tvorca dejín, dostal Desať Božích prikázaní, sú základom Božej vôle pre človeka, ako žiť.

Mojžiš odovzdal Desať Božích prikázaní Izraelu a ten ich niesol tisícročia až k Ježišovi Kristovi, ktorý ich doplnil ešte vyššie, dal ešte

11. prikázanie, prikázanie lásky, milovať Boha a milovať blížneho.

Mojžiš je predobraz Ježiša Krista v mnohých oblastiach.

Jeho charakteristika je zapísaná ako pokora Mojžiša, 4M 12.3 – najpokornejší z ľudí sveta.

Jeho pokora nespočívala v tom, že by bol tichý, neiniciatívny, ktorý by o nič nebojoval. Jeho pokora bola vlastnosťou veľkej osobnosti. Pritom Mojžiš bol vznetlivý, ľahko vzplanul.

2M 2.11-12 Biblia píše o Mojžišovi, ako reagoval, keď vidí neprávosť. Vidíte, ako vzplanul hnevom a reagoval okamžite. Egypt veľmi utláčal Izrael, ktorí boli otrokmi. Mojžiša tak roznietila krivda, že zabil.

2M 32.19 Niesol Desať Božích prikázaní na dvoch doskách, vidí zlaté teľa, reagoval veľmi impulzívne.

Biblia Mojžiša predstavuje ako najpokornejšieho z ľudí a teraz hop vidíme, ako sa rozpálil hnevom, rozbil dve dosky. Reaguje ako vodca, lebo takto reagujú vodcovia, ktorí celou dušou, celým zápalom za niečím stoja. Podľa jeho celkového života, ako ho predstavuje Biblia, bol to najzodpovednejší muž Biblie. Preto si ho Pán vybral ako zákonodarcu. Hlavnou jeho charakteritikou je, že je plne zodpovedný človek.

O Božích ľuďoch z Biblie vieme: Abrahám mal svoje  prehry a pády, Dávid mal svoje  prehry a pády, Šalamún mal svoje  prehry a pády. Mojžiš niesol bremeno zodpovednosti, ukázal sa ako najzodpovednejší človek, preto ho Boh vybral za zákonodarcu.

Lebo sudca, zákonodarca nemôže byť človek, ktorý nevie, čo je to zodpovednosť, ktorý neunesie jej bremeno. Týmto Mojžiš vynikal.

5M 18.15 ... Boh vzbudí proroka, ako som ja ... V 5M 34.10 Mojžiš hovorí o sebe ako o prorokovi.

- Existuje falošné myslenie, že pokorný človek je ten, ktorý vlastne nevie o svojom poslaní, ktorý sa tvári v živote i cirkvi tak, že on nič nevie, nič neznamená, nič ani nemôže robiť. A že vlastne všetko robí náhodne s takou tichou tvárou a tvári sa, že všetko má od Pána. Toto nie je pokora! Pokora znamená, že človek prijal konkrétne poslanie pre Božie dielo, vie o tom poslaní, všetko čo vykoná má od Boha, akákoľvek zásluha patrí Pánovi, pritom vie, že koná pre Pána.

Mojžiš od začiatku vedel o svojom poslaní a toto poslanie aj vykonával, preto mohol povedať to slovo ... ako som 5M 18.15. Sám Pán Ježiš o svojom poslaní proroka vedel, na ktoré Mojžiš ukazoval. Je známy paradox, keď Kristus povedal: učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom. Na jednej strane sa akoby chválil, na druhej strane Pán Ježiš „vyčistil“ chrám s hnevom. Mojžiš vedel o svojom poslaní, aj my by sme mali vedieť o svojom poslaní.

2M 32.32 tu máme opísaného Mojžiša, ako sám seba ponúka za hriechy Izraela. To je predobraz Pána Ježiša, vziať previnenia človeka na seba, čo Pán Ježiš urobil. Mojžiš sám seba ponúka, aby bol vytretý z knhy života, len aby zachránil Izraela.

V Ž 106.23 Mojžiš sa postavil do trhliny pred Boha.

1Kor 10.1-2 tu je reč o Mojžišovi od apoštola Pavla, Izrael bol pokrstený v Mojžiša.

Rim 6.4 hovorí, pochovaní sme s Ním skrze krst v smrť. Apoštol Pavol hovorí: krstení sme cez Pána Ježiša Krista, prechádza na nás poslanie Pánovo. Pokrstenie v Mojžiša a pokrstenie v Pána Ježiša – to bol predobraz Krista.

Mojžiš je predobraz vernosti, Žid 3.1-3, dek apoštol prirovnáva vernosť Pánovu k vernsoti Mojžišovej.

Mojžiš je predobraz Krista naplnenia zákona. Mt 5.17 Pán Ježiš prišiel naplniť zákon, nie zrušiť, pritom Mojžiš ho reprezentoval.

B: Mojžiš a bohovia Egypta

Máme líniu Abrahám – Izák – Jakob, ktorý mal 12 synov, žili v Palestíne, prišiel veľký hlad, odsťahovali sa do Egypta za Jozefom.

Predtým sa v Egypte stala zázračná vec, že ich brat, jeden z dvanástich, Jozef sa dostal do Egypta, Boh ho zvláštnym spôsobom povolal, že sa stal druhým po faraonovi. V Egypte našli záchranu, ostali v Egypte. Keď sa Jozef, jeho bratia pominuli, ich potomci sa v Egypte množili, 2M 1.7.

V Egypte boli náboženské a politické obyčaje, zvyky. Existuje veľa štúdií, ktoré sa zaoberajú Egyptom. Nie je našou úlohou  sa o tom informovať, či byť veľkým intelektuálom, je dobré mať rozhľad o svete, ale ide nám o to, aby sme pri čítaní Biblie boli duchovne stimulovaní, stal duchovne odolnými, zrelšími a dospelými kresťanmi. V Egypte došlo ku vzniku izraelského národa zo 70 duší Jakobovej rodiny, ktorí tam prišli v čase hladu za Jozefom. Kniha Exodus, 2M  je knihou, ktorá má zaujímavá historický profil izraelského národa, jho identity, ale aj informácie o vodcoch Božieho ľudu. My sa bueme snažiť oživiť tie starozákonné príbehy pri výraznej osobnosti z 2M tejto knihy, Mojžišovi. Je dobré stať sa sa na chvíľu biblickým študentom, ktorý sa venuje určitému vymedzenému problému, mať predmet skúmanie do hĺby aj do šírky. Je našou túžbou preniknúť do Božích tajomstiev Písma, kokrétne 2M pri Mojžišovi. Mám doma Veľký obrazový atlas dejín sveta, kde je história Egypta, kde sú chronologicky usporiadané časti dejín podľa územia, osobnosti. Východ, exodus z Egypta  je datovaný na rok 1445 pr.n.l., jedná sa o 15. storočie pr.n.l.,

tzn. 480 rokov pred tým než Šalamún začal stavať chrám, 1Král 6.1.

Mojžiš bol 40 rokov v exile madianskej zeme do roku 1445, keď v roku 1405 odišiel z egyptského dvora po jeho kauze so zabitým egypťanom. Vtedy bol Thutmose lll. faraon. Zmyslom knihy Exodus je pokračovanie Božej históre s nasledovníkmi a potomkami po Abrahámovi a zakompovanovanie zmluvy pre Boží ľud.

Teologicky povedané - 2M obsahuje mnoho dôležitých tém, asi najvýraznejšie je vyjadrenie Hospodinovej zmluvy:

- Vernosť k Jeho ľudu cez zázračné vyslobodzovanie z Egypta.

- Zvláštne zjavenie Božieho zákona.

- Inštrukcie na vybudovanie Božieho stánku – Božieho domu uctievania, ktorý sa stal zvláštnym inštitútom pre osobný vzťah Hospodina s Jeho ľudom.

Kniha Exodus ukazuje veľkú Božiu trpezlivosť, Božiu vernosť k Jeho ľudu, ktoréu chýbala vernosť, bol reptácky, ...

Kniha Exodus je vzrušujúce čtaqnie, má mnohé výzvy pre starých tak i pre mladých, je inšpiratívnou knihou.

C: Základné rozdelenie 2M

A: Otroctvo v Egypte, 1.1-12.51

1. Roky útlaku, 1.1-22                         2. Narodenie osloboditeľa, 2.1-25                   3. Povolanie Mojžiša, 3.1-4.17

4. Výzva a kríza, 4.18-5.23                  5. Potešenie od Boha, 6.1-30                           6. Rieka krvi, 7.1-25

7. Prst Boží, 8.1-32                              8  Keď bohovia mlčali, 9.1-10.29                      9. Navždy ordinaný 11.1-12.51

B: Cesta na Sinai, 13.1-20.26

1. Zrodenie národa, 13.1-14.31        2. Putovanie na Sinai, 15.1-18.27                    3. Ohnivý stĺp, 19.1-20.26

C: Kniha zmluvy, 21.1-24.18

1. Zákon otroka, 21.1-11                    2. Zákon osobného zranenia, 21.12-36          3. Zákon o zlodejovi, 22.1-4

4. Zákon o poškodení, 22.5-6           5. Zákon o nepoctivosti, 2.7-15                         6. Zákon o nemravnosti, 22.16-17

7. Zákon občianskej a náboženskej povinnosti, 22.18-23.9                                      8. Ceremónie zákonov, 23.10-19

9. Zákon k víťazstvu, 23.20-33          10. Ratifikácia zmluvy, 24.1-18                         11. Sláva Pánova, 24.9-18

D: Stan zhromaždenia, 25.1-40.38

1. Inštrukcie na vybudovanie, 25.1-31.18                       2. Odpadnutie a zmluva obnovy, 32.1-34.35

3. Konštrukcia stanu zhromaždenia a jej častí, 35.1-40.38

D: Začíname s textom: dilema a osloboditeľ

2M 1.1-7 Úvod. Týchto sedem veršov je akoby opakovanie z 1M 35.22-26, 46.27, 50.26. Týcht o sedem veršov sú úvodom, ktoré nám pomôžu spojiť historické informácie s posldnou kapitlou 1M a udalosťou 2M 1. kapitoly. 2M 1.1-5 synovia Jakobovi sú zapísaní podľa ich matiek z 1M 35.23-26. Počet presťahovaných s Jakobom bol 70. Tento počet sa objavuje v 1M 46.27, 5M 10.22, Sk 7.14.

Niekde sa to píše inak, len 66, bez Jozefa a dvoch synov, 1M 46.27. Počet 75 je už aj s 5 vnukmi Jozefa.

2M 1.8-22 Popis zotročenia. Stalo sa, že všetci pomreli z prišelcov Jakobovej rodiny do Egypta. Už bol iný kráľ, ktorý nepoznal Jozefa. Nastali nové pomery, všetko sa zmenilo, už to nebolo pre Izrael tak dobré ako za Jozefa. Izrael začal byť hrozbou pre Egypt, Izrael začal byť nenávidený, lebo egypt si uvedomujem že má vo svojom strede potencionál, ktorý je rpe neho nebezpečný. Egypťania zbadali, že Izrael, tzn. Jozefovi a Jakobovi potomci majú jedného Boha, uctievajú Ho inak, než to robili egypťania so svojimi bohmi. Videli izraelcov medzi sebou, nebolo im jedno, čo sa bude diať. Videli, že izraelci sú početnejší, že sa vzmáhajú.

E: Niekoľko otázok na záver

- Kde v Egypte býval Izrael? Máme odpoveď v 1M 47.8 v zemi Gózen, faraon povedal Jozefovi, v najlepšej krajine zeme Egypta. Gózen to bola zem v delte rieky Níl, bola to veľmi úrodná zem.

- Ako vyzeral bohoslužobný život Izraela? My keď prichádzame do zboru, máme zhromaždenie s liturgiou: pieseň, modlitba, kázeň, modlitby, ... Už vtedy keď sa narodil Mojžiš, duchovná charakteristika Izraela bola tá, že museli mať svoj bohoslužobný život. Jakob hovoril o otcovi Izákovi, o starom otcovi Abrahámovi, o zasľúbení Abrahámovi, čo ľudia vôbec nevedia, 1M 22.17 v jeho semene budú požehnané všetky národy zeme, tak sľúbil Hospodin Abrahámovi.

Predstavte si, že máte syna, dostanete zjavenie, že Tvoj rod sa cez neho rozšíri a myšlienky z Tvojho rodu ovplyvnia celé ľudsvo. Všetky národy budú o tebe hovoriť. Budeš požehnaním pre celé ľudstvo. Potom sa ráno zobudíš a čo povieš? To je nemožné, cezo mňa? Bude nás ako hviezd na nebi, tak že sa to nedá spočítať! Buď je to bláznovstvo, absurdita, alebo za tým stojí sám Boh!

My veriaci ľudia držíme tajomstvo v rukách. Hospodin pred 4 tisíc rokmi povedal toto proroctvo Abrahámovi, otcovi všetkých veriacich a potom vošlo do ich rodum zasľúbenie prechádzalo do ďaľšej línie novej generácie a tak išlo 2 ticíc rokov, až prišlo k Pánovi Ježišovi Kristovi. Apoštolovia pochopili po Letniciach s Duchom Svätým, že toto všetko sa uskutoční skrze Krista!

Abraháamovo proroctvo prechdádza cez  Krista na Jeho učeníkov a ďalej. Tým sme sa aj my v SR stali nositeľmi požehnania.

Toto všetko spomínam preto, aby sme vedeli, aké proroctvo niesol Izrael na sebe! Abrahám – Izák – Jakob premenovaný na Izrael,

Podnes sú ako národ. Niesol toto posolstvo, uveril mu, ale ešte nepochopili s Pánom Ježišom Kristom jeho význam. Ale ako duchovné dedičsvo si to odovzdával celé generácie. Okrem toho mali ešte jedno zasľúbenie, zasľúbenú zem, dnešnú Palestínu. V dobe keď boli v Egypte, mohli len snívať o tom, že majú zdediť túto Palestínu, ale v tej dobre boli v otroctve.

- Kde v Písme je napísané, že sa dostanú do zajatia v Egypte, a že budú vyslobodení?

Toto bolo predpovedané 250 rokov predtým, než sa to začalo napňovať. 1M 15.13-14. Po smrti patriarchov budú trpieť 400 rokov, ale potom vyjdú z toho utrpenia a dostanú sa do zasľúbenej zeme. Takže, keď sa narodil Mojžiš do takejto situácie, Izrael vedel tieto veci. Okrem iného Jozef, druhý po faraonovi, vedel, že budä 400 rokov trpieť a že z Egypta vyjdú víťazne,budú vyslobodení. Keď zomieral, zaviazal Izrael ku tomu, aby vyniesli vtedy jeho kosti von z Egypta, 1M 50.25. Takéto veci niesol Izrael na sebe. Prenasledovanie bolo predpovedané, prenasledovanie teda naozaj prišlo!

- Čo je zákonitosťou každého prenasledovania? Najprv odídu tí, ktorí sa naľakajú, padne na ľudí strach, odídu takí, ktorí sú okrajoví návštevníci.  V prvej fáze nastane panika, potom ostanú ti, ktorí to s Božou pomocou premôžu, zvíťazia nad strachom. Tak sa očistí ich viera, utrpenie sa premení na veľké hodnoty. To preto, lebo sa oslobodia od mnohých balastov života. Keby nás zavreli do väzenia nevinných pre vieru v Krista, všetko by nám padlo, naše plány. Keby sme boli zavretí na 10 rokov, resp. predstavte si, že ste celý život v utrpení, potom príde zmena režimu, príde sloboda, človek je premenený pre slobodu. Utrpenie má ohromný význam pre človeka a pomáha zbavovať sa vecí, ktoré nám netreba. Väčšinou kupujeme a robíme tie veci, ktoré netreba pre Božie plány. Priemerní ľudia tak robia, no veriaci ľudia robia inak. Robme tie veci, ktoré sú podľa Božej vôle.

- Prečo Pán Boh zasľúbil pre Izrael, že budú trpieť? Preto, aby to poslanie, ktoré mali pre delé ľudstvo, aby ho mohli naozja naplniť, aby mohli niesť Božie plány, aby mohli byť očistení. Existuje zvláštny verš 2M 1.12 čím viac Egypt trápil Izrael, tým viac sa rozmnožoval. O čom to svedčí?  Predstavte si, že začnú prenasledovať veriacich ľudí s tým, že každý vriaci pôjde do väzenia. Niekto sa ožení/vydá a bude mať deti, ale budú žiť pre väzenie, pre otroctvo. Aj ty sa raz dostaneš do väzenia. Tak by sme povedali, nemá to význam, aby sa rodili deti do neslobody a prenasledovania. Kedysi mnohí tak rozmýšľali pod tlakom prenasldovania, načo plodiť deti do utrpenia? V 2M 1.12 máme niečo opačné! O čo to svedčí? Mali zasľúbenia, brali ich vážne. A o to ide. Ľudia sa bežne v utrpení stratia, ale veriaci ľudia pretvoria utrpenie na hodnoty. Tzn. potom prichádza nová etapa života, víťazstvo. Izrael veril v svoju budúcnosť a preto mali deti. Predstavte si: máme budúcnosť ako cirkev. Keby každý mal 15 detí. Za 100 rokov by sme ovládli Slovensko, že by nás bolo viac ako ostatných a za 400 rokov by sme tu boli len my! Ostatní by boli v menšine, diskrinovaní. Egypt sa hrozne bál Izraela. Tzn. židovskí rodičia verili v budúcnosť, tzn. dajme si do manželstva túto izraelskú myšlienku, túžbu, aby sme mali veľa detí.