Piesne z KS: 40, 528, 532, 529           Cyril a Metod 2009 -Sú tu dnes synovia viery?  Daniel Jurčo, 5.7.2009

Čítanie: Ž 121, Lk 21.12-19, Žid 132.7                Sk 15.36-16,15             5. júl je štátny sviatok SR na ich počesť

                                                                                                          Báseň – Milan Jurčo: vierozvestcom

Úvod

Dnes je 5. júl, máme v SR štátny sviatok. Je to na ich pamiatku Cyrila a Metoda.

Je dobré, dôležité, keď každý národ má svojich ohlasovateľov dobrej zvesti. Je požehnanie pre krajinu, ak má verných vierozvestcov. Patríme ku takým ľuďom? Ak nie sme my sami takými, poznáme takých vierozvestcov v našom okolí v Prešove?

- Je dobré, keď život človek môže splývať s Božím Slovom. Pokúsim sa dnes dať Božie Slovo na Cyrila a Metoda.

Chceme sa dnes zastaviť pri vierozvestcoch, ktorí tu boli na Veľkej Morave v 9. storočí, hoci my žijeme v 21. storočí. Aký je ich odkaz pre nás?

- Naša krajina nie je zabudnutá Pánom Bohom, lebo sme dostali od Neho evanjelium v našej reči!

Život človeka a kresťana sa má podobať na Pána Ježiša Krista. On vedie svojich učeníkov v každej dobe ku tomu, aby počítali so všetkými možnosťami pri zvestovaní evanjelia.

- Neidealizujeme si tých, ktorí tu boli pred nami, žili svoj život svojej doby, snažili sa o autentické kresťanstvo.

Sme vďační za príklad viery tým, ktorí ho doniesli. Naša úloha je prijať cestu viery, ohlasovať evanjelium.

Robíme analýzu cirkevných dejín a jej predstaviteľov. Premýšľame o časoch, ktoré boli a ktoré sú dnes. Hľadáme svoje miesto pre evanjelium.

A: Prebrať štafetový kolík

Božie Slovo nás vyzýva, aby sme pamätali na všetkých, ktorí nám kázali a doniesli Slovo od Živého Boha.

Či si to uvedomujeme alebo nie, všade tam, kde prišlo evanjelium, tam prišla zmena a Božie požehnanie.

Sám Pán Ježiš Kristus zvestoval ľuďom Božie kráľovstvo, kázal v podobenstvách, ľudia vtedy rozpoznali, že káže inak než ich zákonnící a farizejovia.Káže ako ten, kto má právo a moc!

Zvestovať Božie Slovo nie je jednoduchá úloha tak, ako sa na prvý pohľad zdá. Tí, čo ho kážu, musia počítať, že je v prvom rade otočené proti nim, ale aj to že nie všetci poslucháči budú spokojní. Sú mnohí, ktorí prenasledovali kazateľov, boli zradení, nepochopení, mučení za vernosť k Božeimu slovu. Pán Ježiš Kristus naplnil Otcov plán na sebe, položil svoj život na kríži.

Keď sa dívame do Biblie a do cirkevných dejín a niekoho si pripomíname, tým nepestujeme kult osobnosti.

Apoštol Pavol zostavil galériu hrdinov viery  v ep. Židom 11. Tým nepestoval kult osobnosti, ani nikoho nepreferoval z Božích ľudí, dal len príklad a vzor k nasledovaniu pre ďaľších ľudí, ktorí prichádzajú v novej generácii. Dnes sa jedná o to, aby sme prebrali štafetový kolík. Dnes prišiel rad na nás, aby sme vzali miesto v behu v štafete. Podstata štafetového behu je v tom, že účastníci so rozdelia trať tak, že každý beží daný úsek.

- Začalo to u Pána Ježiša Kristsa, jeho prázdného hrobu, prvá prišla Mária Magdaléna, uteká a oznamuje učeníkom. Bežia Peter a Ján, Ján predbehne Petra, počká na neho, potom utekajú k ostatným so zvesťou. Po zoslaní Ducha Svätého apoštol Peter v Jeruzaleme oznamuje ďaľším, nasleduje 3000 ľudí, ktrorí uverili a dajú sa pokrstiť. Po smrti apoštolov, štafeta viery ide ďalej, aj keď príde prenasledovanie cirkvi. Sú mnohí známi ale aj neznámi kresťania v cirkevných dejinách, ktorí preberali a odovzdávali vieru v Krista. Sú to učeníci, kazatelia, jednoduchí ľudia i vzdelanci v každej dobe, od Európy po Áziu, Afriku, Ameriku. Boli a sú rôzne režimy, v ktorých žilo a žije mnoho verných kresťanov.

- Na naše územie priniesli štafetu viery Cyril a Metod, hoci už dávno pred nimi tu bolo evanjelium. Ale to evanejlium bolo v cudzej nezrozumiteľnej reči. My sme v zbore CB Prešov, prišli sme uctievať našeho Boha, ale dať aj česť našim otcom a matkám, ktorí nám odovzdali vieru v Pána Ježiša Krista.

- Keď sme na strane našeho Pána, vtedy máme o Ňom rozprávať slovom, ale predovšetkým životom, skutkami, ktoré nám pripravil, Ef 2.10. Dnes sú mnohí, ktorí len rozprávajúm ale nikto ich nechce vypočuť. Nech naše slová sú v zhode s našimi skutkami. Dnes prijímame štafetu viery v našom zbore. Chceme ju zaniesť tam, kde žijeme.

Nech neskôr ľudia cez nás odnesú štafetu viery ďalej! „Aby vedelo o tom budúce pokolenie, synovia, čo sa narodia, nech rozpovedia svojim synom, aby v Bohu skladali svoju nádej, na skutky Božie nezabúdali, lež zachovávali Jeho prikázania.“ Ž 78.6-7

B: Rozumieme Božiemu Slovu v slovenčine?

My máme Božie Slovo v dnešnej slovenčine vo viacerých prekladoch. To je veľké požehnanie pre každý národ. Ceníme si to? Buďme vďační za všetkých prekladateľov. Vieme o prekladoch Biblie nielen v slovenčine, ale aj v iných jazykoch sveta? Dodnes Svetová biblická spoločnosť a iné, napr. Wicliff pripravujú nové preklady, aj do romčiny!

- Božie Slovo na našom území bolo zvestované v latinčine a nemčine, jazykom ktorým nie všetci rozumeli.

Cirkvi to nevadilo, dokonca jej to vyhovovalo, tým sa cirkev spreneverila svojmu poslaniu, ku čomu ju Pán Ježiš viedol. Bol knieža Rastislav, ktorého srdce zobudil Pán Boh, chcel zmeniť situáciu. Požiadal pápeža v Ríme o pomoc. Ten ho odmietol, preto sa knieža obrátil na byzantského cisára Michala lll., aby mu poslal vzdelaných, zbožných mužov. Z Tesaloník, Solúna prišli Konštantín – Cyril a Metod v r. 863 na Veľkú Moravu.

- Konštantín si vybral Metoda za svojho pomocníka. Založili na Veľkej Morave školu, prekladali sv. Písma, vyučovali kňazov, pripravovali starosloviensku liturgiu. Po 40 mesiacoch išli zo svojimi žiakmi do Ríma za pápežom Hadrianom ll.

- Stala sa významná vec, keď sa pápež presvedčil o učení bratov, že odsúhlasil slovienske liturgické texty, dovolil vysvätiť Metoda a niektorých za kňazov, dovoľuje používať staroslovienčinu na liturgiu, čo bolo neslýchaná udalosť, bolo dovolené mať bohoslužby v staroslovienčine a nie v latinčine!

- Konštantín v Ríme ochorel, vstúpil do kláštora, prijíma meno Cyril a v roku 869 umiera.

Metod je vysvätený za biskupa a vracia sa späť na Veľkú Moravu, ale v r. 870 sú už iné politické ponmery, skončil knieža Rastislav, nastúpil Svätopluk, ktorý zo začiatku podporuje Metoda, ale neskôr sa od neho odvracia.

Metoda zajali nemeckí kňazi a na 3 roky ho väznia vo Švábsku, až pápež Ján Vlll ho dal oslobodiť. Nemeckí kňazi ho však obvinia z bludárstva, lebo Metod káže opravdivé evanjelium, ľudia sa obracajú k Bohu. Nemeckí kňazi žiarlia a preto tvrdo zasahujú, boja sa o svoj duchovný monopol moci a vplyvu na ľudí.

Metod sa ide obhajovať do Ríma, kde uspel. Na záver života prekladá biblické knihy. V roku 885 umiera a za svojho nástupcu určil Gorazda.

- Cyril a Metod boli ľuďmi viery, poslušní voči Bohu. Odvážili sa na cestu viery s poslušnosťou k Bohu.

Išli tam, kde ich bolo treba, kam ich vyslali! Bola zvláštna Božia prozreteľnosť, že knieža Rastislav sa obrátil do Byzancie. Keď západ odmietol, tak sa obrátil na východ. Z východu prišlo svetlo na Veľkú Moravu, ktorá dostáva Božie Slovo v zrozumiteľnej forme. Cyril a Metod pochopili, že národ potrebuje pre svoju identitu aj jazyk a kultúru.

Cyril a Metod pochopili, že svetská vrchnosť musí pochopiť a prijať Božie myšlienky a podriadiť sa im.

- Keď čítame knihu Sk sv. Ap. 15.36-16.5, vidíme, že Pavol a Sílas chodia po mestách a zvestujú Božie kráľovstvo.

Prišli do Derby a Lystry, tu stretnú Timoteja, robia učeníkov, utvrdzujú vo viere nových učeníkov. Tento model mali Cyril a Metod, keď získali na Veľkej Morave učníkov, kňazov, ktorých priviedli ku cirkevným otcom do Ríma.

C: Sú obdobia, keď Pán dovolí a keď Pán zavrie dvere.

Podľa Sk 16. Pavol, Sílas a Timotej chcú niekde ísť, ale majú od Pána zavreté dvere. To je aj pre nás vždy výzva hľadať Božiu vôľu, či ideme podľa nej v živote. Podobne, keď sa vrátil Metod z Ríma, bola zmenená situácia, Rastislav už nebol, ale bol tu Svätopluk. Metod sa musí v Ríme obhajovať po Svätoplukovej obžalobe, kde obstál.

- A čo my? Obstojíme raz pred súdnou stolicou Kristovou? Obstojíme, keď sa nehanbíme za evanjelium Pána Ježiša Krista! Obstojím, keď som dôveryhodný zvestovateľ Božieho Slova, keď kážem nielen evanjelium, ale ho aj žijem osobne. Kresťan nie je človek, ktorý je ozdobený náboženskými spôsobmi a prejavmi, aby vyzeral krajšie a lepšie. Kresťan nie je okrasný ale ovocný strom s ovocím. Pán Boh hľadá v našom živote ovocie a nie ozdoby, Pán Boh nechce lístie našeho života.

Pán Boh použije v našej službe všetko, čo sme predtým získalia zažili. Tak tomu bolo u oboch bratov. Cyril a Metod pochádzali z gréckej Tesaloniky, Solúna. Hoci mesto bolo grécke, ale na okolí žilo veľa slovanov. Obaja boli rozdielni. Metod bol viac praktický, študoval právo, bol náčelník jednej slovanskej župy, v tomto úrade bol 10 rokov. Konštantín (Cyril) mal nadanie na filozofiu a iné humanitné vedy. Neskôr sa obaja dostali do kláštora na hore Olymp v Malej Ázii. Tu sa venovali duchovnému životu, Metod sa stal predstaveným kláštora.

D: Odkaz Cyrila a Metoda.

Čo máme od oboch bratov?

Život a služba Cyrila a Metoda bol strastiplný, bol to beh na dlhú trať nie beh na krátku trať.

Obaja bratia mali zdroj svojej sily v svätom Písme, chcú, aby Biblii rozumeli aj druhí ľudia.Obaja mali hlboké poznanie sv. Písem. Obaja bratia mali svoj teologický dorast, mali svojich učeníkov. Aj keď neskôr týchto učeníkov vyhnali z Veľkej Moravy, oni sa nestratili v cudzích krajinách. Tzn. dielo Cyrila a Metoda nezaniklo ich smrťou.

Obaja bratia boli misionármi, tzn. prišli do cudzej krajiny, na Veľkú Moravu, prijali ju za svoju vlastnú, adaptovali sa tu, prijali tento ľud za svoj ľud pre vec evanjelia.

- Mám dôležitú vsuvku a poznámku: neidealizujeme si oboch bratov. Oni čo mohli, to vykonali. To vykonali pre šírenie Božieho slova u nás! My nepestujeme kult osobností týchto dvoch bratov. Ale odovzdali štafetu viery ďaľším, ktorí ju nám dnes dávajú. Prevezmeme ju od nich? Od našich súčasných otcov?

Básnik a kňaz Ján Kollár má slovo k Cyrilovi a Metodovi:

„Vážme si v každom čase našich vierozvestov, ktorí predkov ku spáse  viedli pravou cestou...

Svedectvo Božích svedkov v srdciach zachovajme, dedičstvo viery predkov dietkam odovzdajme.“

Takto sú zapísané v piesni, Evanjelický Spevník č. 267, 4a a 5b.  Ján Kollár (1793-1852) vyslovuje svoje morálno-vlastenecké názory na dobové otázky a problémy domoviny, rozhorčene protestuje proti jej pokorovaniu a potupovaniu. Pojem vlasť sa mu nekryje s územím, na ktorom žil, ale má na mysli vlasť, ktorú v „srdci nosíme“, ktorú predstavujú „mravy, reč a mysli svorné“. Zvlášť v diele Slávy dcera.

Dnes spomíname na vierozvestcov Cyrila a Metoda, sú pre nás príkladom odvahy, vernosti k národu a k Bohu!
Cyril a Metod boli ľuďmi vplyvu. Nebáli sa povedať slovo vrchnosti, obyčajným ľuďom.

Boli ľuďmi Biblie, ktorú čítali v pôvodných jazykoch, preložili ju do starosloviečiny.

Boli ľuďmi kultúry, národa a jeho sebaurčenia v jazyku a hrdosti na svoju identitu.

- Mali sme otcov a matky viery u nás! Mnohí známi i neznámi spoliehali na pomoc a na múdrosť od Pána Ježiša,

aj keď prichádzali rôzne protivenstvá, prenasledovania v každej dobe. Nemusíme sa báť, len ostaňme verní Pánovi Ježišovi pri čítaní Božieho Slova, na modlitbe a v spoločenstve cirkvi!

Záver

Knieža Rastislav chcel mať domácich kňazov. Preto zavolal dvoch solúnskych bratov, ktorí za vyše tri roky získali dosť učeníkov. Vzali 50 učeníkov na ich vysviacku do Ríma.

Pán Boh má vždy svojich „Rastislavov“,

ktorí vidia chudobu ducha národa, keď kresťanstvo upadá a udomácňujú sa pohanslé zvyky. Hoci pápež odmietol Rastislava, ten sa nedal odradiť a našiel služobníkov, ktorí boli ochotní u byzantského cisára Michala lll.

Cyril a Metod rozumeli slovám apoštola Petra: Boha sa bojte, cisára ctite, 1Pt 2.17b. Ponuku Michala lll. prijali a išli do misie na Veľkú Moravu. Nedá sa však povedať, žeby boli nepripravení. Práve naopak. Všetky ich doterajšie časy a skúsenosti zo života boli predurčením pre ich následnú misiu! Tzn. už pred tým sa venovali staroslovienčine. Žili v oblasti, kde bolo slovanské obyvateľstvo.

Cyril a Metod na Veľkej Morave vytvorili písmo pre Slovanov, hlaholiku, malo 43 písmen. Ešte pred cestou na Veľkú Moravu Cyril a Metod preložili niekoľko kníh Biblie.

Pán Boh dovolí rôzne zmeny systémov a panovníkov.

Sme z toho niekedy smutní. Keď sa Metod vrátil z Ríma, potom desať rokov spravoval  misie na Veľkej Morave. Dostáva sa do väzenia, z ktorého sa dostal von až na zákrok Jána Vlll., prečo? Lebo Metod sa odvážil podľa vzoru Jána Krstiteľa k Herodesovi, kritizovať Svätoplukove mravné nedostatky, čo Svätopluk neuniesol, obvinil Metoda z bludárstva. Metod sa odvážne obhájil, potom bol dokonca potvrdený ako arcibiskup.

Ale Svätopluk mal na pápeža žiadosť o zriadenie nového biskupstva v Nitre, biskupom sa stal kňaz Wiching, ktorý bol Svätoplukov človek. Keď Metod umiera, nitriansky biskup Wiching disiahol u pápeža Štefana V. podvodom zákaz staroslovienskej bohoslužby, ako aj odvolanie Gorazda a vyhnanie jeho spoločníkov z Veľkej Moravy, tak odišli do Bolharska, Macedónska, Poľska a Čiech. Neskôr vidieť starosloviensky vplyv v týchto krajinách, preto sa slovanské národy hlásia k Cyrilovi a Metodovi.

Počítajme s tým, že na ceste viery prídu aj trápenia, aj oponenti v diele Pánovom. Metodov odporca Wiching sa stal administrátorom veľkomoravského biskupstva, „zazdil to tam“, tým skončila misia Metoda, jeho učeníci boli vyhnaní z krajiny. Takže keď príde prenasledovanie a učeníci sa musia rozpŕchnuť, tým sa vlastne šíri Božie kráľovstvo, lebo sa rozosieva semeno Božieho Slova aj v iných krajinách. Toto sa stalo presne ako v dejinách prvej cirkvi podľa Sk sv. Ap. 8.1-4

Prenasledovanie je Boží nástroj na šírenie evanjelia, Sk 8.1-4

1  A toho dňa povstalo veľké prenasledovanie na cirkev, ktorá bola v Jeruzaleme, a všetci sa rozpŕchli po krajoch Judska a Samárie, krome apoštolov. 2  A pobožní mužovia pochovali Štefana a plakali veľmi nad ním.

3  A Saul len hubil cirkev vnikajúc do domov a vláčil mužov i ženy a dával ich do žalára.

4  A tak tí, ktorí sa rozpŕchli, prešli každý svojou stranou a zvestovali slovo.

Niekedy sa zdá, že Božia vec končí, ale je to práve naopak, Božia vec sa šíri ďalej! Vďaka Pánovi za poznanie tejto Božej stratégie a taktiky Pánovej! Neklesajme na duchu, posilnime sa a vzpriamme hlavy hore k nebesiam, odkiaľ nám prichádza pomoc, podľa dnes čítaného 121. Žalmu!